Strom života

Pápež František predniesol prvý príhovor v Bahrajne pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Bahrajnu, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom. V areáli Kráľovského paláca v Awali vo štvrtok večer 3. novembra hovoril o symbole vitality - strome života, ktorý symbolizuje krajinu. 
VNSK RED 04.11.2022
Strom života

Pápeža Františka vítala v Bahrajne kráľovská rodina a dievčatá v tradičných odevoch s lupienkami ruží. Snímka: profimedia.sk

Na úvod srdečne poďakoval za vrelé prijatie a vyjadril radosť zo stretnutia. „Túžim odovzdať priateľské a vrúcne slová všetkým, ktorí žijú v tejto krajine: každému veriacemu, každému človeku a každej rodine, ktorú bahrajnská ústava definuje ako ,základný kameň spoločnosti‘.“ 

„Tu, kde morské vody obklopujú púštny piesok a impozantné mrakodrapy lemujú tradičné orientálne trhy, sa stretávajú vzdialené skutočnosti: starobylosť a modernosť sa tu prelínajú, história a pokrok sa spájajú a predovšetkým ľudia rôzneho pôvodu vytvárajú originálnu mozaiku života.“

Pri príprave príhovoru sa inšpiroval symbolom krajiny - stromom života (Shajarat-al-Hayat). „Je to majestátny akáciový strom, ktorý prežil stáročia v púštnej oblasti, kde je veľmi málo zrážok. Zdá sa nemožné, aby takýto dlhoveký strom vydržal a prekvital v takýchto podmienkach. Podľa mnohých sa tajomstvo skrýva v koreňoch, ktoré siahajú desiatky metrov pod zem a čerpajú podzemné zásoby vody.“

Korene

Bahrajnské kráľovstvo sa podľa pápežových slov snaží skúmať a zveľaďovať svoju minulosť.

Tá hovorí o mimoriadne starobylej krajine, do ktorej sa už pred tisíckami rokov sťahovali ľudia. Priťahovala ich jej krása, „najmä vďaka bohatým prameňom sladkej vody, ktoré jej priniesli povesť raja: staroveké kráľovstvo Dilmun sa nazývalo krajinou živých“.

Bahrajn sa teda formoval ako „križovatka vzájomného obohacovania medzi národmi. Preto sa táto zem vyznačuje jedným aspektom: vždy bola miestom stretávania rôznych národov“.

Rozmanitosť 

Práve to je podľa veľkňaza tá životodarná voda krajiny, ktorej bohatstvo žiari v rozmanitosti, mierovom spolužití a pohostinnosti. „Rozmanitosť, ktorá nie je homogenizujúca, ale inkluzívna, predstavuje poklad každej skutočne rozvinutej krajiny. A na týchto ostrovoch obdivujeme rôznorodú, multietnickú a mnohonáboženskú spoločnosť, ktorá dokáže prekonať nebezpečenstvo izolácie.“  

V globálnej dedine, ktorou sa svet stal, je mimoriadne dôležitá pohostinnosť, záujem o iných, bratstvo.

„Naopak, so znepokojením sledujeme, ako vo veľkom meradle narastá ľahostajnosť a vzájomné podozrievanie, ako sa rozširujú súperenia a protiklady, o ktorých sa dúfalo, že už sú prekonané, ako sa rozširujú populizmy, extrémizmy a imperializmy, ktoré ohrozujú bezpečnosť všetkých.“

Pracujme spoločne

„Nedovoľme, aby sa vyparila možnosť stretnutia medzi civilizáciami, náboženstvami a kultúrami; nedovoľme, aby vyschli korene ľudstva! Pracujme spoločne, pracujme pre celok, pre nádej!“

Poďakoval všetkým, ktorí pricestovali na Fórum pre dialóg medzi Východom a Západom za pokojné ľudské spolunažívanie. „Tieto dni predstavujú vzácnu etapu na ceste priateľstva s rôznymi islamskými náboženskými predstaviteľmi, ktoré sa v posledných rokoch zintenzívnilo: bratská cesta, ktorá si pod pohľadom nebies želá posilniť pokoj na zemi.“

Vyjadril uznanie medzinárodným konferenciám a príležitostiam na stretnutia, ktoré krajina organizuje a podporuje. Najmä so zameraním na tému rešpektu, tolerancie a náboženskej slobody.

„Sú to predovšetkým záväzky, ktoré sa majú neustále premietať do praxe. Aby sa náboženská sloboda stala úplnou a nebola obmedzená len na slobodu kultu; aby sa konkrétne uznala rovnaká dôstojnosť a rovnaké príležitosti pre každú skupinu a každého človeka; aby nedochádzalo k diskriminácii a aby sa neporušovali, ale podporovali základné ľudské práva. Mám na mysli predovšetkým právo na život, potrebu zaručiť ho za každých okolností, aj pokiaľ ide o tých, ktorí sú trestaní a ktorým neslobodno odňať život.“

Bohatá zeleň koruny

Pripomenul, že postupom času za z vetiev stromu života stala bohatá zeleň koruny.

K produktívnemu rozvoju prispelo mnoho ľudí z rôznych národov. „Umožnilo to prisťahovalectvo, ktoré je v Bahrajnskom kráľovstve jedno z najvyšších na svete: približne polovica obyvateľov je cudzincov a viditeľne sa podieľa na rozvoji krajiny, v ktorej sa napriek tomu, že opustili svoju vlasť, cítia ako doma.“ 

Poukázal však aj na dehumanizujúcu prácu. „To so sebou prináša nielen vážne riziká sociálnej nestability, ale predstavuje to aj útok na ľudskú dôstojnosť. Práca totiž nie je potrebná len nato, aby sme si zarobili na živobytie, ale je nevyhnutným právom na plnohodnotný rozvoj každého človeka a formovanie spoločnosti v ľudskom meradle.“

Pripomenul preto naliehavosť celosvetovej pracovnej krízy. „Často chýba práca, ktorá je rovnako cenná ako chlieb; často je to otrávený chlieb, pretože zotročuje. V obidvoch prípadoch už človek nie je v centre, z posvätného a nedotknuteľného účelu práce sa stáva prostriedok na výrobu peňazí.“

Umožniť životu prekvitať

Osamelý strom života v púštnej krajine pápežovi znova pripomenul dve rozhodujúce oblasti týkajúce sa vládnucich osôb zodpovedných za spoločné dobro.

„Po prvé, otázka životného prostredia: koľko stromov sa vyrúbe, koľko ekosystémov sa zdevastuje, koľko morí sa znečistí v dôsledku nenásytnej chamtivosti človeka, ktorá sa mu potom vráti!“

Vyzval, aby sme robili konkrétne rozhodnutia s ohľadom na mladé generácie, skôr než bude neskoro. „Nech je samit OSN o zmene klímy (COP27), ktorý sa uskutoční o niekoľko dní v Egypte, krokom vpred týmto smerom!“

„Po druhé, strom života so svojimi koreňmi, ktoré z podzemia privádzajú životodarnú vodu do kmeňa a z neho do konárov a potom do listov, ktoré dávajú kyslík stvoreniu, ma núti myslieť na poslanie človeka, každého človeka tu na zemi: umožniť životu prekvitať.“

No dnes sme svedkami nezmyselných vojen, hrozieb smrti. „Vo vojne sa prejavuje tá najhoršia stránka človeka: sebectvo, násilie a lož.“ 

Opäť naliehal na odmietnutie logiky zbraní a zmenu kurzu. „Aby sa obrovské vojenské výdavky zmenili na investície do boja proti hladu, proti nedostatku zdravotnej starostlivosti a vzdelania.“

Základ svetového mieru

Na záver poukázal na Deklaráciu Bahrajnského kráľovstva, v ktorej sa uznáva, že náboženská viera je „požehnaním pre celé ľudstvo“, základom „svetového mieru“.

Uviedol, že je v krajine ako kresťan a pútnik pokoja, pretože sa dnes musíme angažovať za mier.

Príhovor zakončil úryvkom z deklarácie ako želaním na dni jeho návštevy Bahrajnského kráľovstva: „,Zaväzujeme sa pracovať pre svet, v ktorom sa ľudia úprimného presvedčenia spoja, aby odmietli to, čo nás rozdeľuje, a sústredili sa, naopak, na to, čo nás spája.‘ Nech sa tak stane s požehnaním Najvyššieho! Shukran! (Ďakujem!)“