Svätá brána vo väznici

Potom, čo sám prešiel Svätými dverami, predsedal v tamojšom kostole svätej omši. V homílii sa zamyslel nad historickým dôvodom svojej návštevy a označil ju za „krásne gesto otvorenia“. Pápež však zároveň povzbudil väzňov viac než len dvere otvoriť svoje srdcia. „Bratstvo je otvorené srdce,“ povedal.

Varoval pred uzavretým, zatvrdnutým srdcom, ktoré nám bráni žiť. Vysvetlil, že Jubileum nám dáva milosť otvoriť srdce nádeji a uistil, že nádej nesklame ani v tých najťažších a najnáročnejších dobách.

Svätý Otec prirovnal nádej ku kotve na brehu, pevne priviazanej lanom. „Niekedy je to lano tvrdé a bolia nás z neho ruky. Aj v týchto chvíľach nás kotva nádeje udržuje v pohybe vpred, pretože, vždy je niečo pred nami,“ povedal.

„Keď sa srdce uzavrie, stvrdne ako kameň, zabudne na nehu,“ upozornil pápež a vyjadril, že práve preto treba mať dvere srdca otvorené aj v tých najťažších situáciách. Vyzval prítomných väzňov, aby boli otvorení nádeji s tým, že každý z nich vie, či je jeho srdce zatvorené alebo otvorené len napoly.

Na záver pripomenul, že Svätá brána, ktorú otvoril, je „znamením brány nášho srdca“. Potom Svätý Otec ešte požiadal väzňov o modlitby a uistil ich, že sa za nich skutočne modlí a že to „nie je len rečnícka figúra“.

Na konci svätej omše niektorí väzni a dozorcovia odovzdali pápežovi dary, vrátane miniatúry Svätých dverí a koša s olejom, sušienkami a keramikou. Väzenská správa venovala pápežovi Františkovi obraz Krista ako Spasiteľa, ktorý vytvoril bývalý väzenský dôstojník, umelec Elio Lucente. Pápež na oplátku väznici venoval pergamen pripomínajúci túto udalosť.