Uplynulo 30 rokov od návštevy Gorbačova vo Vatikáne

Svet si veľmi nespomenul na jedno menšie výročie – 30 rokov od návštevy Michaila Gorbačova vo Vatikáne. Išlo o historické stretnutie vo viacerých ohľadoch. V tých chvíľach sa rozhodovalo o osude sveta.
VN CZ 04.12.2019
Uplynulo 30 rokov od návštevy Gorbačova vo Vatikáne

Ján Pavol II. víta Michaila Gorbačova vo Vatikáne roku 1989. Snímka: profimedia.sk

„Gorbačov vedel, že Ján Pavol II. zmenil beh dejín, a pápež si uvedomoval, že práve tento sovietsky vodca môže zabezpečiť pokojný priebeh prichádzajúcich zmien, zadržať Červenú armádu pred zásahom v krajinách, ktoré sa začínajú vymykať Moskve z kontroly.“ V týchto kategóriách vníma Bernard Lecompte význam historickej návštevy Gorbačova vo Vatikáne. V nedeľu 1. decembra od nej uplynulo práve 30 rokov.

Skôr než sa Bernard Lecompte stal korešpondentom francúzskych médií vo Vatikáne, patril k najlepším znalcom strednej Európy. Z tejto perspektívy vnímal tiež audienciu Gorbačova u pápeža Poliaka. Pripomína, že Ján Pavol II. radikálne zmenil vatikánsku Ostpolitik.

„Na základe skúsenosti zo svojej vlasti dodržiaval jednoduchú zásadu, že s komunistami sa nevyjednáva, a to bolo základom jeho úspechu,“ hovorí francúzsky novinár.

„Na druhej strane Gorbačov sa nikdy o náboženstvo nezaujímal. Začal ho objavovať až v roku 1988, keď Rusko slávilo tisíce výročie pokresťančenia. Práve pri tej príležitosti pozval Ján Pavol II. Gorbačova do Vatikánu,“ spomína Bernard Lecomte.

„Po skončení rozhovoru, ktorý trval 49 minút, veľmi intenzívneho stretnutia tvárou v tvár, vyšiel Gorbačov s úsmevom na všetky strany a uistil, že sa udialo čosi mimoriadne. Spokojný bol tiež Ján Pavol II. Ukázalo sa, že títo dvaja Slovania našli spoločný základ, spoločné hodnoty.

Ján Pavol II. oddávna vyzýval, aby Európa dýchala svojimi dvoma pľúcami. Gorbačov pristúpil na rovnakú tému. Chcel, aby všetci Európania spoločne objavili svoju kultúru, spoločnú minulosť a spoločnú budúcnosť.

Chcel, aby Európa pochopila, že nepotrebuje Ameriku a jej imperializmus - ako hovoril - aby spoločne vytvárala svoje dejiny. Táto idea jednoty kontinentu ich zblížila. Vedomie, že Európa má vlastnú kultúru a že na tomto základe majú budovať svoju budúcnosť.“