Uprostred najhoršej temnoty bol Boh najbližšie
„Literatúra existuje práve preto, že je v nej mnoho vecí, ktoré sa veľmi ťažko vyjadrujú slovami. Prečo by sme písali básne, romány alebo divadelné hry, keby sa všetko dalo povedať jednoducho a priamo,“ hovorí nórsky spisovateľ Jon Olav Fosse (na snímke), tohtoročný laureát Nobelovej ceny za literatúru, ktorú si prebral v nedeľu 10. decembra v Štokholme.
Snímka: profimedia.sk
Medzi skutočnosti, ktoré sa ťažko vyjadrujú, patrí podľa Fosseho aj jeho kresťanská a posledných jedenásť rokov katolícka viera. Najnovší nositeľ Nobelovej ceny o tom otvorene píše vo svojej poslednej knihe Septológia.
Svoje postavy stavia do ťažkých, až patologických situácií a ukazuje im, ako žiť vieru a nachádzať v nej spásu a ako sa v takých situáciách modliť a s dôverou prednášať jednoduché slová. S odkazom na túto knihu Fosse zdôrazňuje, že v jeho živote mu bol Boh najbližšie práve uprostred najhoršej temnoty.
Prejav pri preberaní ceny využil na oslovenie práve takýchto ľudí – tých, čo prežívajú ťažké životné chvíle, zúfalstvo či úzkosť. „Chcem im podať pomocnú ruku,“ povedal. Fosse ako šestnásťročný opustil svoje evanjelické vierovyznanie, ale ako hovorí, zostal veriaci.
„Luteránstvo pre mňa vylučuje tajomstvo viery,“ tvrdí, „ale viera znamená práve jeho prijatie. Vieru nejde dosiahnuť rozumom, je to skúsenosť, musí sa stať.“ Pre prijatie katolicizmu bolo preňho rozhodujúce čítanie diel Majstra Eckharta a filozofia Martina Heideggera.
Novému laureátovi Nobelovej ceny blahoželal aj pápež František: „Vaša schopnosť zvláštnym spôsobom evokovať dary milosti, pokoja a lásky všemohúceho Boha v našom zmietanom svete iste obohatí život tých, čo sú na púti viery.“