Vojnu nechcú, ale zastaviť ju nedokážu

Aká je v týchto dňoch situácia v Izraeli a najmä v Gaze?

Veľmi sa nezmenila. Gaza je rozdelená na sever a juh, na Rafah a mesto Gaza. Boli časy, keď najmä na sever prichádzalo viac humanitárnej pomoci. Teraz je vo všeobecnosti situácia veľmi zlá. Nezdá sa mi, že by rokovania k niečomu viedli, že by zúčastnené strany mali skutočnú snahu dospieť k nejakému záveru. Vidieť to aj na libanonskom fronte, ktorý sa vyhrocuje.

Aká je situácia na západnom brehu?

Západný breh je stále na pokraji výbuchu, sú tam neustále problémy, takmer každodenné, najmä v niektorých oblastiach na severe, v oblasti Džanínu a Nábulusu. Strety medzi osadníkmi a arabskými dedinčanmi sú neustále, čo vytvára situáciu, ktorá nepovedie k ničomu dobrému.

Ale v Izraeli sme boli svedkami veľmi vášnivej diskusie o budúcich perspektívach.

V Izraeli prebieha vnútorná diskusia, rovnako ako v Libanone: nikto nechce vojnu, ale zdá sa, že ju nikto nedokáže zastaviť. Ak sa otvorí severný front, bude to tragédia, najmä pre Libanon, ktorému hrozí, že sa stane druhou Gazou, aspoň na juhu. Nie som odborník na vojenské záležitosti, ale situácia je stále na pokraji ďalšej eskalácie.

Ako sa v takomto kontexte žije kresťanom?

Žijú to, čo všetci. Situácia je problematická aj z ekonomického hľadiska, práce je málo alebo žiadna. To je perspektíva pre emigráciu, žiaľ, najmä kresťanov.

Čo by mohlo urobiť medzinárodné spoločenstvo?

Musí sa stále usilovať predovšetkým o zastavenie konfliktu. Uzavretie mieru a dosiahnutie serióznejších politických perspektív bude určite trvať dlho, ale musí nájsť spôsob, ako prinútiť Izrael a Hamas zastaviť konflikt a dosiahnuť prímerie, ktoré by predstavovalo prvý krok k niečomu stabilnejšiemu. Som presvedčený, že riešenia sa musia nájsť na mieste, medzi Izraelom a Hamasom.

Je možné dostať do Gazy pomoc?

Latinský patriarchát pracuje na tom, aby sa tam dostala dodávka niekoľkých ton potravín a základných zásob. Je tam viac ako dva milióny ľudí.

Ako sa na situáciu pozerá jeruzalemský latinský patriarcha?

Nádej je dieťaťom viery. Prežívame veľmi dlhú noc, vieme však, že sa raz skončí. Je to čas, keď Cirkev musí spolupracovať s každým, kto chce urobiť niečo dobré. Keď si všetci navzájom stavajú bariéry, Cirkev musí držať ruku vystretú k druhému. To je naša úloha, vychádzajúca zo skúsenosti viery, a to je to, k čomu sme v tejto dobe povolaní.

Cítite sa sprevádzaní univerzálnou Cirkvou?

Áno, Svätý Otec nám bol vždy blízky a stále je nám veľmi blízky. Rovnako ako mnohé diecézy na svete.