Vyjdime osvetliť noc

Slávenie prebiehalo na bielo-sivom pódiu so žltými kvetmi, na ktorého pozadí sa v centre vynímal maľovaný kríž s Kristom a po bokoch v žltých farbách sv. Barnabáš a pôdorys Cypru s mottom apoštolskej návštevy: Vzájomne sa povzbudzujme vo viere. Pozadie z oboch strán lemoval húf zlatých rýb, oltár i ambón zdobili ikony.

Na úvod svätej omše, slávenej v bielej liturgickej farbe na liturgickú spomienku jezuitského kňaza sv. Františka Xaverského, Svätého Otca privítal latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa. Spomenul hlboké kresťanské korene ostrova späté s počiatkami kresťanstva.

Ďalej zdôraznil politické a vojenské rany i náboženské rozdelenia. „Nikózia, cyperské hlavné mesto, je posledným európskym hlavným mestom, ktoré ešte aj dnes vidí múr rozdelenia – hlbokú ranu ostrova.“

Vyzdvihol však dobré vzťahy s miestnou Pravoslávnou cirkvou: „Nemôžeme dnes nevyjadriť našu živú vďačnosť Pravoslávnej cirkvi, ktorá najmä na Cypre prejavuje voči našej Cirkvi veľkú otvorenosť a priateľstvo, dokonca nám umožňuje sláviť našu Eucharistiu v ich chrámoch.

Ktovie, či táto naša pozitívna skúsenosť nie je prvým krokom k jednote, po ktorej náš ľud tak túži; aby sa Cyprus stal pre ostatné cirkvi vzorom jednoty a harmónie, stretnutia a úprimného priateľstva.“

Svätý Otec slávil Eucharistiu v latinčine, pri oltári s ním okrem latinského jeruzalemského patriarchu Pizzaballu koncelebroval aj maronitský patriarcha Antiochie kardinál Raï.

Liturgické čítania zazneli v gréčtine, modlitby veriacich odzrkadľovali pestré etnické zloženie katolíkov na Cypre – čítané boli v angličtine, arabčine, filipínskom jazyku tagalog i taliančine.

Pápež František v homílii komentoval úryvok z Evanjelia podľa Matúša (porov. Mt 9, 27 - 31) o uzdravení dvoch slepcov, ktoré bolo počas slávenia spievané v gréčtine. Ponúkol tri kroky na ceste k vnútornému uzdraveniu. Prvým je ísť za Ježišom, on jediný totiž oslobodzuje srdce od zla.

„Môžeme si položiť otázku: Uzatváram sa do temnoty melanchólie, ktorá vysušuje pramene radosti, alebo idem k Ježišovi a prinášam mu svoj život?

Nasledujem Ježiša, som mu v pätách, volám k nemu vo svojich potrebách, odovzdávam mu svoje horkosti? Urobme to, dajme Ježišovi možnosť uzdraviť nám srdce. Toto je prvý krok; vnútorné uzdravenie si vyžaduje ďalšie dva.“

Druhým krokom je spoločné znášanie rán. Ako vysvetlil, slepci používajú slovo my, nemyslí každý z nich na vlastnú slepotu, ale prosia o pomoc spolu. „Každý z nás je istým spôsobom slepý pre hriech, ktorý nám bráni vidieť Boha ako Otca a druhých ako bratov.

Toto je to, čo robí hriech, že skresľuje realitu; dáva nám vnímať Boha ako mocipána a ostatných ako problémy. Toto je dielo pokušiteľa, ktorý falšuje veci a snaží sa nám ich ukázať v negatívnom svetle, aby nás uvrhol do skľúčenosti a zatrpknutosti.

A mrzký smútok, ktorý je nebezpečný a nepochádza od Boha, sa dobre uhniezďuje v samote. Preto nemožno čeliť temnote osamote. Ak nesieme svoju vnútornú slepotu sami, budeme ňou premožení. Musíme stáť jeden vedľa druhého, deliť sa o svoje rany, čeliť ceste spoločne.“

Posledným krokom je ohlasovať evanjelium s radosťou: „Vyjdime, aby sme priniesli svetlo, ktoré sme dostali; vyjdime osvetliť noc, ktorá nás často obklopuje!

Potrební sú kresťania osvietení, ale predovšetkým žiariví, ktorí sa nežne dotýkajú slepoty svojich bratov; ktorí skutkami a slovami útechy zapaľujú svetlá nádeje v temnote.

Kresťania, ktorí zasievajú semiačka evanjelia na vyprahnutých poliach každodenného života, ktorí prinášajú pohladenie do samoty utrpenia a chudoby.“

V závere slávenia Svätého Otca pozdravil maronitský arcibiskup Cypru a veriacim sa krátko poďakoval i Svätý Otec.