Zastavme stroskotávanie civilizácie

Na grécky ostrov sa pápež vrátil po piatich rokoch od prvej cesty, ktorú podnikol spoločne s patriarchom Bartolomejom a aténskym arcibiskupom Hieronymom v apríli 2016.

Dnešné prijímacie a identifikačné centrum v Mytiléne hostí približne 2 300 utečencov žiadajúcich o azyl. Prichádzajú najmä cez Turecko z Blízkeho východu: Iraku, Iránu, Afganistanu, Pakistanu, najnovšie aj z Libanonu, ale aj z Afriky.

Je tu mnoho rodín, ktoré nie sú rozdeľované, tak ako je zvykom v mnohých iných utečeneckých táboroch. Rozšírený je však i problém maloletých utečencov, ktorí vo veku 14 - 17 rokov prichádzajú bez sprievodu dospelých a sú ľahkou korisťou obchodníkov s ľuďmi.

Návštevu spojenú s verejným príhovorom Svätého Otca a nedeľnou poludňajšou modlitbou Anjel Pána prežívali obyvatelia centra v spontánnom osobnom kontakte s ním.

Pápežov príchod vítalo pred svojimi provizórnymi príbytkami mnoho rodín s deťmi, ktoré pápež s úsmevom zdravil. Jeho neverbálnu komunikáciu s ľuďmi z rozličných národností dopĺňal tlmočením mladý františkán.

Stretnutie plné spevov a svedectiev prebiehalo pod stanovým prístreškom s otvoreným výhľadom na more. Prítomná bola i prezidentka krajiny Katerina Sakellaropulosová. Pred vystúpením pápeža odzneli svedectvá jedného z utečencov a zástupcu dobrovoľníkov, pochádzajúceho priamo z ostrova.

Tridsaťročný Christian z Konžskej demokratickej republiky, ktorý bol vo svojej vlasti prenasledovaný a hrozili mu smrťou, hovoril vo svedectve o tom, že je otcom rodiny s troma deťmi.

V gréckom tábore je od minulého roku spolu s dvoma z nich, pretože jeho manželka s najmladším dieťaťom sa do Grécka nedostali. Nemá o nich žiadne správy.

Dobrovoľník menom Len, člen miestneho katolíckeho spoločenstva, vo svedectve uviedol: „Jeden muž nám povedal, že priateľská ruka podaná na privítanie pre neho znamenala viac než jedlo a suché oblečenie, ktoré sme mu dali.“

Len hovoril aj o tom, že miestni katolíci prijali kresťanskú skupinu žiadateľov o azyl z Afriky a tí sa pre nich stali skutočným požehnaním. Priniesli nový život do ich farského spoločenstva a ich pevná viera a nádej - i napriek mnohým súčasným i prekonaným útrapám a neistote - sú pre nich vzorom.

Počas stretnutia, ktoré moderoval katolícky kňaz, zneli radostné spevy afrických žien vo francúzštine. Viaceré z nich boli náboženské piesne vo francúzštine, ktoré prezrádzali, že medzi utečencami sú zastúpení aj kresťania.

Stojac na brehu Stredozemného mora, pápež vyslovil apel: „Stredomorie, ktoré po tisícročia spájalo rôzne národy a vzdialené krajiny, sa stáva chladným cintorínom bez náhrobných kameňov.

Táto veľká vodná plocha, kolíska mnohých civilizácií, teraz vyzerá ako zrkadlo smrti. Nedopusťme, aby sa mare nostrum (more nás všetkých) zmenilo na pusté mare mortuum (more mŕtvych), aby sa toto miesto stretnutia stalo divadlom konfrontácie!

Nedovoľme, aby sa toto more spomienok zmenilo na more zabudnutia. Bratia a sestry, prosím vás, zastavme toto stroskotávanie civilizácie!“