Zomrel spisovateľ a diplomat Anton Hykisch 

Okrem iných prestížnych ocenení získal v roku 2014 Cenu Fra Angelica. „V dnešnej dobe rozkolísaných názorov som s úctou prijal ocenenie založené na viactisícročnej pravde: Bez Boha sa možno dá žiť, ale nie prežiť,“ povedal vtedy v rozhovore pre Katolícke noviny.

Zároveň upozornil na to, že svet bez kresťanských hodnôt vedie k deštrukcii a zániku civilizácie. „Rýchly vedecko-technický a ekonomický rozvoj vzbudzuje dojem, že človek je všemocný, sám určuje zákony života a nepotrebuje Boha. Svet sa však nemôže zdravo rozvíjať bez uznávania pravidiel, zákonov, noriem. Nadišiel čas, aby sme sa spamätali. Znovuobjaviť evanjeliové posolstvo a žiť podľa neho je jediné možné riešenie.“ 

Vyšetrovaný a väznený

Hoci Anton Hykisch vyštudoval ekonómiu, pôvodne sníval o žurnalistike. „Vždy ma zaujímal svet. Ako naivný mladý človek som si predstavoval, že vo vtedajšej americkej zóne západného Nemecka sa stanem novinárom, napíšem o krivdách režimu, dostanem sa do rozhlasu a budem povzbudzovať ľudí doma, aby vydržali.“ 

Po nešťastnom pokuse o útek za hranice ho spolu s dvomi spolužiakmi v lete 1949 uväznili a vyšetrovali. „Keď nás v lesíku kúsok za železničnou stanicou zatkla hliadka a viedli nás pod samopalmi na strážnicu, zrútil sa nám sen o slobodnom svete. Našťastie sme boli neplnoletí, odsúdení len na podmienečné tresty.“

Práca a dielo

Neskôr okrem iného pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v Bratislave, v ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, v Slovenskom fonde výtvarných umení aj vo vydavateľstve Mladé letá. 

Po páde totality pôsobil ako poslanec SNR a prvý veľvyslanec SR v Kanade. Napísal viac ako tridsať kníh vrátane historických románov Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, Verte cisárovi, Bezhlavý čas. Tvoriť neprestal ani vo vyššom veku. 

Bábky konzumu

Pozorne sledoval súčasný život a všeličo ho znepokojovalo, aj písanie iných o negatívach života po roku 1989. „Písať o zločincoch, mafiánoch, prostitútkach, drogovo závislých ma neláka. Nové knihy by mali pomáhať ľuďom dvíhať sa z mravnej biedy a poskytovať vnútornú radosť, nádej, šíriť lásku a duchovné hodnoty.“

Všímal si tiež problémy mladej generácie. „Naše deti dospievajú oveľa rýchlejšie. Komerčné médiá z nich vyrábajú úspešných konzumentov kozmetiky, počítačov, tabletov, texasiek, adidasiek. Odučili sa systematicky čítať, ale aj športovať, chodiť do prírody. Je na nás rodičoch, starých rodičoch, ale aj na učiteľoch, aby sme tento trend aspoň trochu zmenili. Inak nám nevyrastú plnohodnotní mysliaci ľudia, ale iba zvonka poťahované bábky konzumného sveta.“