Ak nastanú nepredvídané okolnosti

„Slávenie svätej omše ako úkonu Krista a hierarchicky usporiadaného Božieho ľudu je stredom celého kresťanského života, tak pre všeobecnú Cirkev, ako aj pre miestne cirkevné spoločenstvo a pre každého veriaceho (porov. Sacrosanctum concilium 41). V nej totiž vyvrchoľuje úkon, ktorým Boh posväcuje svet v Kristovi, v nej dosahuje vrchol bohoslužba, ktorú ľudia preukazujú Otcovi, keď sa mu klaňajú skrze Krista, Božieho Syna.

Okrem toho sa vo svätej omši počas celého roka pripomínajú tajomstvá vykúpenia tak, že sa určitým spôsobom sprítomňujú. Preto veľmi záleží na tom, aby sa slávenie svätej omše, Pánovej večere, usporiadalo tak, aby sa tí, ktorí konajú duchovnú službu, i veriaci zúčastnili na nej primerane svojmu postaveniu a plnšie získali ovocie, pre ktoré Kristus Pán ustanovil  eucharistickú obetu svojho tela a krvi a zveril ju ako pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania svojej milovanej neveste Cirkvi (SC 47).

V zhromaždení, ktoré sa schádza na svätú omšu, každý má právo a povinnosť prispieť svojou účasťou rozličným spôsobom podľa rozdielnosti svätení a poslania. Každé zákonité slávenie Eucharistie riadi biskup osobne alebo prostredníctvom kňazov, svojich pomocníkov. Aj kňaz, ktorý z moci svätenia má právo v spoločenstve veriacich prinášať obetu ako Kristov zástupca, stojí na čele zídeného zhromaždenia, predsedá pri jeho modlitbe, ohlasuje mu posolstvo spásy, spája sa s ľudom, keď skrze Krista v Duchu Svätom prináša obetu Bohu Otcovi, svojim bratom dáva chlieb večného života a sám má účasť na tom istom chlebe.

Keď teda slávi Eucharistiu, má dôstojne a pokorne slúžiť Bohu a ľuďom. Svojím správaním, ako aj vyslovovaním posvätných textov má pripomínať veriacim živú prítomnosť Krista (porov. Rímsky misál 60).

Ak kňaz bez svojho pričinenia musí prerušiť slávenie Eucharistie, veľmi zrozumiteľne to vysvetľuje biskup Marián Chovanec v svojom skripte Sakramentológia I. (náuka o sviatostiach):

1. Keď svätú omšu slávi jeden kňaz: „Pri nečakanom prerušení svätej omše (napríklad zo zdravotných dôvodov, alebo keď kňaz skolaboval) v čase pred premenením sa veriaci pomodlia a rozídu. Pri prerušení svätej omše po premenení, je potrebné s úctou sa postarať o Kristovo telo a krv z oltára. Akolyta alebo mimoriadny rozdávateľ rozdá sväté prijímanie veriacim a zvyšok odloží do svätostánku.

2. Keď svätú omšu slávi viac kňazov: „Pri nečakanom prerušení koncelebrovanej svätej omše pred eucharistickou modlitbou (začína prefáciou) je vhodné, aby ďalší kňaz začal svätú omšu od začiatku. Pri nečakanom prerušení koncelebrovanej svätej omše po eucharistickej modlitbe (alebo počas nej) ďalší kňaz pokračuje v slávení svätej  omše. V obidvoch prípadoch nie je povinnosť zúčastniť sa na ďalšej svätej omši, pretože prvotný úmysel trvá. Rubriky Rímskeho misála nedovoľujú, aby celebrujúci kňaz (odbiehal, odstupoval) od oltára z neliturgických dôvodov.