Boh je prameň všetkého požehnania

Medzi väčšie zmeny v novom vydaní misála patrí aj úprava prekladu výrazu „benedictus Deus“. Doterajší preklad „zvelebený Boh“ sa v novom vydaní misála upravil na „požehnaný Boh“.

Zmena súvisí s úpravou modlitby kňaza pri príprave obetných darov. Latinský text: „Benedictus es, Domine...“ sa prekladal v slovenčine ako: „Dobrorečíme ti, Bože...“

Doslovný preklad z latinčiny by však bol: „Požehnaný si, Pane...“ Kým latinský text konštatuje, aký je Boh (dáva mu atribút „benedictus“), v slovenčine sa hovorí, že (my) Bohu dobrorečíme. Latinské znenie ale nehovorí o našom (ľudskom) konaní, len vyjadruje, aký je Boh – „benedictus“.

POŽEHNANÝ BOH

Súčasná úprava prekladu na „požehnaný Boh“ môže znieť zvláštne. Problémom je viacznačnosť termínu, ktorý treba správne chápať. Jedno slovo môže mať v rozličných kontextoch odlišný význam. Ako príklad rozličného významu jedného slova môžeme uviesť termín „svätý“.

Hovoríme: svätý Boh, svätý Ján, Svätý Otec, svätá omša. Vo všetkých týchto prípadoch má rovnaké slovo „svätý“ trochu odlišný význam. Aj pri výraze „svätý Bože“ by sme sa mohli pýtať – Boha niekto vysvätil či posvätil, že je svätý? Správne však rozumieme, že „svätý“ je Boží atribút a nenaznačuje sa tým, že ho niekto napríklad svätorečil.

Obdobne je to i pri termíne „požehnaný Boh“. Ide o atribút Boha, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Na ilustráciu si môžeme pomôcť liturgickými textami Druhej eucharistickej modlitby: „Naozaj si svätý, Pane, ty prameň všetkej svätosti.“

Bohu prisudzujeme atribút „svätý“, lebo je prameňom svätosti. Rovnako môžeme chápať aj výraz „požehnaný Boh“. Boh je „požehnaný“, lebo je prameňom všetkého požehnania.

BIBLICKÝ KONTEXT

Termín „požehnaný Boh“ nemožno teda chápať v kontexte požehnania ako obradu, pobožnosti. Ide o výraz často používaný v Starom zákone, nachádzajúci sa aj v Novom zákone, teda má biblický kontext.

V poslednom období sa odborníci na preklad biblických textov častejšie prikláňajú k prekladu „požehnaný Boh“, ako to vidíme napríklad v slovenskom ekumenickom preklade Biblie (2007), ale i v najnovšom slovenskom katolíckom preklade Lukášovho evanjelia (2020), kde sa tento výraz nachádza v Zachariášovom chválospeve.

Napokon aj v súčasnom liturgickom preklade Biblie sa na jednom mieste nachádza termín „Požehnaný“ vo vzťahu k Bohu – ide o Mk 14, 61: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“

Táto otázka pred veľradou u zvyšných synoptikov znie: „Si Syn Boha/Boží?“ Táto malá paralela dokladuje, že atribút „Požehnaný“ je tak základnou Božou vlastnosťou, že je priam synonymom Boha (preto u Marka – syn Požehnaného, teda syn Boha), rovnako ako atribúty Svätý či Najvyšší.

NIE JE TO NOVINKA

Výraz „požehnaný Boh“ nie je v liturgickom kontexte úplnou novinkou, a to ani v slovenskom prostredí. Atribút „požehnaný“ vo vzťahu k Bohu sa používa v slovenskom znení gréckokatolíckej liturgie.

Taktiež sa tento výraz používa v českých liturgických textoch, a to kontinuálne od prvých liturgických prekladov po Druhom vatikánskom koncile až po najnovšie vydanie českého misála (2015).

Preklad latinského „benedictus Deus“ do slovenčiny ako „požehnaný Boh“ je v našom prostredí pre mnohých novinkou, ktorú treba správne chápať a interpretovať.