Dôležitý je úmysel, s akým človek koná

Podobnú situáciu riešil apoštol Pavol s veriacimi v Korinte (porov. 1 Kor 8, 1 - 12). Mäso - obyčajná potravina – sa používalo v pohanských rituáloch a kresťania sa pýtali, či ho môžu jesť. Svätý Pavol múdro hovorí o úmysle, s akým človek koná to, čo koná.

Svet nám bol daný naším dobrým Bohom do daru a je dobrý, krásny a užitočný pre nás. Iste, veríme v jedného dobrého Boha a nechceme robiť niečo, čo by zvádzalo k systémom, ktoré nie sú blízke kresťanstvu. Na druhej strane nás Boh stvoril ako dôstojné ľudské bytosti, ktoré sa vedia múdro rozhodovať a dokážu sa priblížiť aj k inak zmýšľajúcim ľuďom a nebyť uzatvorení.

Starodávni kresťanskí misionári, keď prišli do Fínska a videli tam saunové rituály, keď ľudia sedia v malej horúcej miestnosti a potom sa šľahajú vetvičkami, chápali to ako vzdanie úcty ich pohanským bohom, lebo nerozumeli, čo sa deje. Ich nevedomosť viedla k nerozumnosti a domýšľaniu si a s povýšeneckou istotou v svojich spisoch doma tvrdili, aké hrôzostrašné rituály pohanským božstvám sa tam dejú. A pritom išlo o obyčajný wellness, ktorý dnes používame všetci a fínska sauna s „metličkovaním“ patria k základným formám oddychu aj veriacich kresťanov.

Mňa zarazilo ako automaticky, čomu nerozumeli, dali nálepku – posadnutosť zlým duchom. A nakoniec ich zlý duch sám dobehol, že sa strápnili svojou nevedomosťou. Nie nadarmo je otcom lži. Kresťania v staroveku a stredoveku mali slobodnú schopnosť rozlišovať. Vedeli zobrať nádobu, ktorá nebola celkom čistá, a naplniť ju svojím obsahom lásky.

Veď napríklad oslava Vianoc bola úmyselne presunutá na dátum pohanských zimných slávností. Vojsť ich dverami a vyjsť svojimi. Misionári v ďalekej Číne neponížili starodávne zvyky ľudí tej krajiny, ale pretvorili ich na kresťanský obsah. Napríklad „nepodupali“ obyčaje úcty k predkom, ale povzniesli na novú úroveň.

Ježiš pri krste symbolickým úkonom vchádza do špinavých vôd Jordána a vynára sa so svojím novým učením. Všetky jeho skutky a reči smerovali pre dobro človeka. Riešil situácie, keď sa človeku ubližovalo, keď trpel. Vyčítal farizejom tradičné zvyky, ktoré pod rúškom nábožnosti ubližovali človeku – ak niekto rodičom povie, že to, čím by som sa mal o vás starať je obetným darom, už nie je viazaný sa starať, o rodičov (porov. Mk 7, 9 - 13). Veď to je hrozné, takéto ublíženie rodičom a ešte pod rúškom náboženstva. 

Línia pápeža Františka je byť otvorený pre svet druhého človeka so snahou ho pochopiť a nie odsúdiť. Na svojich misijných cestách sa približuje aj k neveriacim a veriacim iných tradícií v rovine ľudskosti a vzájomného rešpektu. Chceme, aby o nás bolo počuť v dôležitejších situáciách, napríklad v prípade ochrany nenarodeného ľudského života, alebo vzopretia sa domácemu násiliu.

Jesť, či nejesť vo východných reštauráciách patrí skôr do oblasti osobnej zodpovednosti, keď človek zváži okolnosti, či tým môže niekoho pohoršiť, alebo či je to skôr priateľským gestom vyjdenia v ústrety inej kultúre, alebo je to morálne neutrálna vec obyčajnej priateľskej večere ako v každom inom zariadení. Môže teda kresťan jesť vo východných reštauráciách?

Nie je na to jednoznačná odpoveď, svet nie je čierno-biely, je farebný. Apoštol Pavol hovorí o vnútornej slobode. Kresťan je múdry a dôstojný človek. Vie rozlíšiť, ktoré jeho konanie vedie k dobru a ktoré nie. Kresťan by nemal byť v týchto otázkach ani fanaticky rigidno-extrémistický, ani ľahostajno-liberálny. Boh k nám pristupuje s úctou a chce nás vidieť rozmýšľať. Prekvapme ho svojím múdrym rozhodnutím.