Kliknutie prináša okamžitú odpoveď

Deti a rodičia sa v súčasnej digitalizovanej dobe nemôžu vyhnúť kontaktu s modernými technológiami. Namiesto striktných reštrikcií je dôležité naučiť deti, ako ich správne a rozumne využívať. Keďže dieťa sa ešte len učí schopnostiam sebaregulácie, určenie zdravej miery a hraníc je predovšetkým v rukách rodičov a vychovávateľov.

PRÍJEMNOSŤ A UŽITOČNOSŤ

Počas školskej dochádzky prebieha aj postupné dozrievanie dôležitých štruktúr a  funkčných okruhov v detskom mozgu. Okrem nadobúdania poznatkov a  zručností sa dieťa v tomto období učí, čo je preň zdrojom radosti a príjemnosti, a súčasne má potenciál naučiť sa okamžité uspokojenie odložiť v prospech vyšších vecí.

Mozog v procese dozrievania však možno veľmi ľahko oklamať. V prípade, že je príliš skoro konfrontovaný s intenzívnymi podnetmi, aké vo zvýšenej miere prináša virtuálny priestor, stáva sa menej citlivým na impulzy z reálneho sveta.

Kliknutie na dotykovom zariadení prináša okamžitú odpoveď, v dôsledku čoho sa vyplavujú vysoké dávky dopamínu – molekuly, ktorá sprostredkúva informáciu „toto je príjemné, chcem viac“. A tak dieťa kliká ďalej. Miera príjemnosti však nie je mierou užitočnosti.

Mozog naprogramovaný na online zdroje radosti bude vnímať podnety ako čítanie učebného textu, výklad učiteľa či riešenie matematických úloh, ale aj bežnú komunikáciu s blízkym človekom ako nudné a nezáživné. Stráca schopnosť koncentrácie i aktívneho počúvania. Ako možno dnešným deťom pomôcť?

NASTAVIŤ ČASOVÉ LIMITY

Zoznamovanie s  online svetom musí byť správne načasované. Dieťa v predškolskom veku sa bez mobilného zariadenia a času tráveného na internete skutočne zaobíde. Neskôr by mal byť prístup na internet umožnený pod dôsledným dohľadom a v presne vymedzenom čase.

Na podporu rozvíjajúcej sa sebakontroly je vhodné nastaviť „časomieru“ a primeranú formu rodičovskej ochrany. V období puberty je dobré zachovať časové limity.

Tínedžer by mal mať ponechaný čas na technológiách na vzdelávanie i na zábavu a na v tomto veku mimoriadne potrebnú komunikáciu s rovesníkmi. Hranice v užívaní telefónu možno regulovať kreditom či množstvom predplatených dát, ale aj zamedzením užívania mobilných zariadení v čase spánku.

KOMUNIKÁCIA A AUTENTICITA

Je tu však aj druhý uhol pohľadu – ak sú moderné technológie vnímané výlučne ako hrozba pre mladú generáciu, stráca sa priestor na komunikáciu o ich rozumnom využívaní. Práve rodičia by mali byť pre svoje deti prvými učiteľmi digitálnej gramotnosti a etiky.

Aj počítačové hry či aktivity na sociálnych sieťach môžu byť cenným podnetom na úprimný rozhovor. Ak dieťa rodičom dôveruje, nemá problém porozumieť významu ich obáv a primeranej kontroly, napríklad nad obsahom, ktorý zverejňuje na sociálnych sieťach.

Súčasne sa môže naučiť využívať technológie nielen na zábavu, ale aj na rozvíjanie kreativity a rozširovanie obzorov v rozličných oblastiach. Ak chceme naučiť dieťa rozumne využívať moderné technológie, musíme mu ísť príkladom, a to už od útleho veku.

Rodič by mal dokázať nastaviť si zrkadlo a pozrieť sa, nakoľko je on sám múdry užívateľ technologických zariadení a konzument digitálneho obsahu. Je vhodné ukázať dieťaťu, že hoci počítač či mobilný telefón využíva na prácu často i dlhé hodiny, dokáže ho odložiť vo voľnom čase a pri komunikácii s najbližšími.