Manželstvo je spoločenstvo života a lásky

Druhý vatikánsky koncil v dokumente Gaudium et spes uvádza: „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky, ktoré ustanovil Stvoriteľ a vystrojil vlastnými zákonmi, vzniká manželskou zmluvou, čiže neodvolateľným osobným súhlasom. Takým spôsobom, ľudským úkonom, ktorým sa novomanželia obapolne dávajú a prijímajú, vzniká z Božieho ustanovenia trvalý zväzok, a to aj pred spoločnosťou“ (článok 48).

PREHLBOVANIE VIERY

Počas vážnej známosti muž a žena v priateľstve objavujú krásu vzájomného vzťahu a zaľúbenie prerastá v lásku, v ktorej poznávajú nevysloviteľnú hodnotu.

Zároveň si začínajú uvedomovať, že je to mimoriadne veľký Boží dar, ktorý ďaleko presahuje ich chápanie a vnímajú ho predovšetkým srdcom. Preto za vznikajúcu lásku majú predovšetkým ďakovať Bohu a rodičom.

Počas vážnej známosti sa majú dôkladne rozprávať, ako si zariadia svoj spoločný život, a majú príležitosť modliť sa jeden za druhého, aby si pomáhali zveľadiť duchovné dary, ktoré dostali od Cirkvi cez iniciačné sviatosti.

Napríklad sa počas deviatich prvých piatkov môžu učiť prijímať charakter toho druhého, najmä zvládnuť rozdielnu logiku rozumu muža a srdca ženy. Veď niekedy sa mužovi môže zdať, že žena je nenormálna, a ona si o ňom môže myslieť to isté. Ako riešiť takúto situáciu?

Hoci otázkou: Miláčik, mne sa zdá, že to, čo hovoríš, je nejaké divné. Môžeš mi vysvetliť, ako to myslíš? Odvahou položiť túto otázku sa vytvára dôležitá cesta k dialógu. Veď mnoho rodín sa rozpadá aj preto, že jej členovia sa nevedia porozprávať.

Pri uzatvorení sviatosti manželstva obojstranným sľubom dostávajú muž i žena úžasné milosti, aby dokázali po celý život rásť vo vzájomnej láske, svornosti a vernosti a aby zodpovedne vychovávali svoje deti. Tieto vzácne milosti treba každý deň živiť vzájomnou úprimnou modlitbou.

NEKONEČNÉ MILOSRDENSTVO

Pri vzniku vážnych nedorozumení medzi manželmi si obaja majú uvedomiť, že sviatosť manželstva uzatvorili obojstranne a z lásky.

V rozhodujúcom sľube muž vyznal: Ja... beriem si teba... za manželku a sľubujem, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Takisto sľubuje aj žena. Vzájomný sľub by si mali manželia obnovovať aj každú nedeľu pri svätej omši alebo aspoň raz do roka, a to pre požehnanie svojho života a pre príkladnú výchovu detí.

Keď je neskôr ich zväzok ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke, majú sa porozprávať o tom, čo si sľúbili pri sobáši, a hľadať liečivé prostriedky prostredníctvom uzdravujúcej sviatosti zmierenia a Eucharistie.

Veď manželstvo neuzatvárali len preto, aby ho udržiavali kvôli deťom, ale aby si navzájom pomáhali vytvárať spoločenstvo života a lásky. V kríze manželstva potrebujú muž a žena pomoc milosti, ktorú im Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve poskytuje prostredníctvom Cirkvi.

Bez tejto pomoci nedokážu uskutočňovať jednotu svojich životov, na ktorú ich Boh „na začiatku“ stvoril. (Gn 2,24) Preto ak si myslia, že sa ich vzťah už nedá zachrániť, nech sa poradia napríklad s kňazom, ktorý ich sobášil, s ich vlastným kňazom, so psychológom či iným špecialistom z osvedčeného poradenského centra.

Pre ich vzájomné dobro i dobro ich detí je výhodné, aby sa učili prekonať krízu a napredovali v spoločnom šťastnom živote, ako si sľúbili a potvrdili pri sobáši.