Nedovolí nás skúšať nad naše sily

Všetky tri synoptické evanjeliá opisujú udalosť o pokúšaní Pána Ježiša na púšti. Mohlo by sa zdať, že diabol, umlčaný Božím slovom, sa po pokúšaní úplne stiahol. Evanjelista Lukáš však pripomína, že od Ježiša odišiel len na čas (porov. Lk 4, 13).

Na viacerých miestach evanjelií nachádzame opisy, ako Ježiš víťazil nad zlými duchmi - a tým dokazoval svoju božskú moc. Ale v závere Lukášovho evanjelia, v hodine Ježišovej smrti, akoby satan chcel ešte posledný raz prekaziť Ježišovi zavŕšenie diela vykúpenia.

Začal vplývať na Dvanástich: „Tu vošiel satan do Judáša“ (Lk 22, 3) a učeníci sa pri Poslednej večeri hádali o svoju veľkosť. Ježiš následne Petrovi hovorí, že satan si ich vyžiadal, aby ich preosial ako pšenicu (porov. Lk 22, 24 - 31).

Vidíme tu prepojenie na Knihu Jób, v ktorej si diabol tiež žiada dovolenie od Boha, aby mohol vyskúšať Jóba. Ježiš nazve túto hodinu „moc temna“ (Lk 22, 53). 
A táto moc sa chcela uplatniť aj vtedy, keď Ježiš na kríži znova čelí trojnásobnému pokúšaniu. Autority, vojaci a ukrižovaný zločinec sa mu posmievajú a vyzývajú ho, aby sa zachránil, ak je Mesiáš alebo židovský kráľ.

Táto výzva sa nápadne podobá tej, ktorú vyslovil satan na púšti: „Ak si Boží Syn“ (Lk 4, 3). Aj na púšti Ježiš dostal ponuku „vylepšiť” si svoju situáciu, v ktorej sa nachádzal, podobne ako na kríži. Prvé a tretie pokušenie na púšti i na kríži sa týkalo uplatnenia jeho božskej identity v svoj prospech, kým druhé získania svetskej moci. Ukrižovaný Ježiš na tieto pokušenia neodpovedá napriek tomu, že naozaj mohol použiť svoju božskú moc, aby sa zbavil utrpenia.

Tým by naplnil mesiášske očakávania mnohých, čo sa prizerali na toto „divadlo“. Grécky text hovorí, že ľud sa díval (theórón), a práve toto slovo má blízko k slovu theóría (divadlo, výjav, to, čo sa pozoruje). Evanjelista Lukáš tento výraz vyberá pozorne. Vyjadruje ním, že kríž sa stal divadlom Boha. Diabol však chce rozvíjať svoj scenár s cieľom znemožniť Božiu réžiu.

Ale Ježiš, verný Otcovi, nevstupuje do diablovej hry a zdá sa, že práve v tejto hodine temna diabol svoj boj vyhráva. Na púšti ho Ježiš umlčal mocou slova, teraz však mlčí a zdanlivo prehráva on. V skutočnosti však Ježiš víťazí neochvejnou dôverou v Boha, keď hovorí: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha” (Lk 23, 46; porov. Ž 31, 6). 

Tento Ježišov postoj je aj pre nás povzbudením, ako sa zachovať v pokušení. Nedať sa vtiahnuť do scenára zlého ducha, a to tak, že budeme v sebe živiť dôveru v Otca, ktorý vie o každej našej skúške, a opierať sa o jeho slovo. Satan v Knihe Jób a rovnako aj pri pokúšaní učeníkov (porov. Lk 22, 31) nemohol skúšať bez súhlasu Boha.

Skúška má vždy svoje hranice. Satanovi Boh nedovolil dotknúť sa Jóba samotného ani jeho života (porov. Jób 1, 12; 2, 6) a pre Ježiša i každého jeho nasledovníka sú tou hranicou práve Otcove ruky. Svätý Pavol, ktorý mal tiež skúsenosť so satanom a s pokušením, nás uisťuje: „On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať“ (1 Kor 10, 13).

A sám Ježiš dvakrát hovoril učeníkom na Olivovej hore, práve vtedy, keď silnela moc temna, aby sa modlili, aby neprišli do pokušenia (porov. Lk 22, 40;  22, 46). Synovská modlitba je práve cestou k dôvere v Otca, ktorý vie o všetkom.