Obetovať Božie telo obetované za nás

Milá pani Janka, s touto otázkou sa na nás ľudia obracajú veľmi často. Aby bola naša odpoveď teologicky presná, budem citovať poľského profesora dogmatiky Ignáca Róžyckého.

Ten v knižke Božie milosrdenstvo, preloženej aj do slovenčiny, na s. 33 – 35 dogmaticky rozobral slová z Denníčka sv. Faustíny Kowalskej týkajúce sa korunky Božieho milosrdenstva.

BOŽSTVO VLASTNÉ JEŽIŠOVI

Autor sa hneď v úvode zamýšľa nad významom slov: Obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo... nášho Pána Ježiša Krista.

A odpovedá: Niet pochybností o tom, že táto veta sa úplne zhoduje s  katolíckym učením, veď tú istú formuláciu nachádzame v modlitbe, ktorú anjel nadiktoval Lucii a jej malým spoločníkom vo Fatime v roku 1916.

Cirkev uznala nadprirodzený charakter fatimských zjavení, čo by nemohla urobiť v prípade, keby táto veta bola v rozpore s vierou alebo ju ohrozovala.

Predmetom obety teda nie je božská podstata, spoločná Otcovi, Synovi a  Duchu Svätému, ale božstvo Ježiša Krista, ktoré v učení Cirkvi a teológov priamo a bezprostredne znamená božstvo vlastné Ježišovi, odlišné od božstva Otca – teda znamená to isté, čo jeho božská osoba.

CELÁ OSOBA JEŽIŠA KRISTA

Úplná veta, teda „telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista“, označuje celú osobu Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna, čiže jeho božskú osobnosť i celé jeho človečenstvo, zložené z tela i duše.

Bohu Otcovi môžeme obetovať celú osobu vteleného Božieho Syna, lebo podľa Listu Efezanom (Ef 5, 2) sám Boh Syn, plniac úlohu, ktorú mu dal Boh, „vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu“.

Z tohto textu svätého Pavla vyplýva, že predmetom obety, ktorú Kristus zložil Bohu Otcovi, je on sám celý, teda jeho človečenstvo i jeho božská osoba.

Keď sa teda modlíme korunku, zjednocujeme sa s obetou kríža, ktorú Ježiš priniesol pre našu spásu.