Ruženec je vynikajúca škola modlitby

Ak chceme upiecť dobrý koláč, na prvýkrát asi nebude perfektný. Musíme si to najprv nacvičiť. Podobne je to s modlitbou. A ruženec je vynikajúca škola modlitby. Patrí k najlepším spôsobom, ako sa postupne odučiť roztržitosti vlastnej každému z nás.

Najprv si naň musíme nájsť trochu času a vybrať si vhodné miesto či polohu tela – to sú základné predpoklady na sústredenie. Pri opakovaní jednotlivých Zdravasov sa naša myseľ môže znovu a znovu zamestnávať udalosťami zo života Pána Ježiša a jeho Matky.

Pery môžu vyslovovať či šepkať slová modlitby, prsty preberať zrnká na ruženci. Všetko to pomáha, aby sme do ruženca vstúpili celí, dokonca aj s prostredím, v ktorom sa ho modlíme.

Tak sa veľmi jednoducho a účinne dostávame do stavu modlitby. A aj keď naše myšlienky krúžia ako blúdiace mušky, hĺbka srdca môže byť sústredená na Boha.

PLATÍ DOBRÁ VÔĽA

„Platnosť“ modlitby, o ktorej hovoríte, súvisí s dobrou vôľou, s rozhodnutím modliť sa. Milosrdný Boh vie, že sme krehkí, že nevieme vždy udržať svoje vnútro v pokoji. Preto berie do úvahy našu voľbu modliť sa a nie perfektnú koncentráciu.

Milšia mu je hoci aj roztržitá modlitba konaná s láskou ako dokonalá, no chladná sústredenosť. Kým teda neodvoláme svoje rozhodnutie osláviť Boha modlitbou, jej „platnosť“ nie je ohrozená.

Naša myseľ býva ako malé dieťa, ktoré treba neustále niečím zamestnávať, aby príliš nevyrušovalo, a inteligentne odvracať jeho pozornosť od toho, čo mu škodí. Mamičky dobre vedia, že je to naozajstné umenie. Niečo podobné sa učíme robiť so svojou mysľou aj pri modlitbe.

Niekomu pomáha pohľad na umelecký obraz, inému voľnosť v prírode, tretiemu prítmie chrámu či svetlo sviečky. Tí, čo boli vo Svätej zemi, sa môžu v spomienkach vrátiť na miesta, kde sa jednotlivé tajomstvá ruženca odohrávali, alebo si prečítať danú pasáž priamo zo Svätého písma.

Dokonca možno obmieňať znenie jednotlivých tajomstiev v každom Zdravase tak, aby sme ich priblížili svojmu konkrétnemu životu.

DUCHOVNÁ PRÍCHUŤ MODLITBY

Ešte náročnejšie ako práca s myšlienkami je utíšiť emócie. Môže sa stať, že priam čakáme, ako sa modlitbou naše vnútro upokojí. Obvykle sa to aj stane, ale nemá to byť základný cieľ modlitby. Pokoj, nadhľad či sila sú druhotným ovocím dobrej modlitby. Jej prvým dôvodom je Boh sám.

V prítomnosti Panny Márie, s ktorou sa na neho pri ruženci obraciame. Ak znova pripravujete jedlo, ktoré vám hostia vychválili, viete si sprítomniť jeho podobu, no najmä chuť. Podobne sa to dá aj pri modlitbe.

Ak sa do nej chystáme vstúpiť, pripomenieme si, kedy nám modlitba išla dobre, a pokúsme sa nadviazať na jej duchovnú príchuť. To býva jeden z najlepších liekov na roztržitosť.

Ale i tak si snaha o sústredenosť niekedy žiada takmer nekonečnú trpezlivosť. Sú dni, stavy, situácie, keď nás pri modlitbe udrží iba mechanické odriekanie: myseľ ani srdce sa nijako nedarí utíšiť.

Boh, ktorý vie a chápe všetko, nám takúto modlitbu započíta rovnako, ba možno aj viac ako tú, pri ktorej by sme prežívali sladkosť jeho prítomnosti alebo prelievali slzy dojatia.