Záleží na tom, ako sa prihovárame zomrelým

Hranica medzi životom a smrťou je veľmi krehká. Niekedy vidíme človeka zomierať v bolestiach celé hodiny, inokedy sa život skončí veľmi rýchlo, akoby ho niekto zrazu vypol. Podliehame zákonu smrti a nezostáva nám nič iné, len tú skutočnosť prijať. Odchod človeka na večnosť je bolestný aj pre veriaceho. Veď aj sám Ježiš plakal nad smrťou svojho priateľa Lazára (porov. Jn 11, 35).

Komunikáciu s mŕtvymi môžeme vidieť z dvoch uhlov. Je veľmi dôležité vedieť, čo si pod touto komunikáciou predstavujeme. Existuje totiž komunikácia s druhou stranou, ktorá je veľmi nebezpečná a - ako správne píšete zakazuje ju nielen Sväté písmo, ale aj Katechizmus Katolíckej cirkvi. Ide o takzvaný špiritizmus alebo jasnovidectvo. Najčastejšie sa v takýchto prípadoch stretávame s vyvolávaním duchov zomrelých, ktoré je motivované zvedavosťou. Praktizovanie podobných vecí je hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.

Druhá rovina komunikácie so zosnulými sú spomienky na nich, modlitba a vzývanie o pomoc. Modliť sa za spásu zosnulých, za ich vyslobodenie z očistca je správne a požehnané. Hoci hovoríme, že sa modlíme za mŕtvych, predsa duše v očistci už patria medzi živých, hoci trpia, lebo nemôžu vidieť Božiu tvár.

Podobne keď vzývame svätých, sú to ľudia, ktorí zomreli, no ich duše žijú v nebeskej sláve a blaženosti. Záleží na tom, ako sa zomrelým prihovárame. Cirkev nezakazuje ani modliť sa k zomrelým, môže to však byť len súkromná modlitba. Veľakrát táto modlitba k niekomu zomrelému, pokiaľ bola vypočutá, je potvrdením, že daná osoba je v nebi a stáva sa podkladom na blahorečenie či svätorečenie.

Keď zomrel pápež Ján Pavol II., modlili sme sa za spásu jeho duše, obetovali zaňho sväté omše, no už vtedy sa mnohí v súkromí modlili k nemu, hoci ešte nebol vyhlásený za svätého. Verejne sa k nemu modlíme odvtedy, čo bol vyhlásený za blahoslaveného a neskôr za svätého. Myslím, že nie je nič zlé na tom, keď sa čitateľka prihovára svojmu zomrelému manželovi a zdôveruje sa mu tak, ako keby žil, najmä vtedy, keď je veriaca, často sa modlí za spásu jeho duše a dáva za neho odslúžiť sväté omše.