Cudzí hriech môže byť aj náš
Kresťanská morálka pozná aj deväť cudzích hriechov. Aké to sú, o čo ide a kde sa stretávame prvýkrát s ich pomenovaním v dejinách Cirkvi?
PAVOL, VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Človek je povolaný žiť v súlade s Božím zákonom. Ilustračná snímka: unsplash.com/ Nik Shuliahin
Katechizmus Katolíckej cirkvi venuje tejto problematike široký priestor a zároveň formuluje definíciu hriechu: „Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu“ (KKC 1849).
Je zrejmé, že kresťanská morálka stavia na zjavenom Božom zákone a reflektuje aj na prirodzený zákon, ktorý je vpísaný vo svedomí každého človeka.
Vzhľadom na skutočnosť, že hriech je odklon a často aj vedomé odmietnutie dobra a lásky – tak vo vzťahu k Bohu, ako aj k človeku –, vymedziť pojem hriechu je náročné.
Postoj človeka sa totiž dotýka širokého spektra vzťahov: v rovine horizontálnej ako medziľudské konanie a v rovine vertikálnej ako transcendentálny vzťah stvoreného bytia k svojmu Stvoriteľovi.