Za neodpísaním nemusí byť len ignorácia
Často sa stane, že inštitúcia, a to aj náboženská, má uvedený kontakt emailovou formou, ale po odoslaní pošty sa odpovede nemožno dočkať. Je slušné na emaily, ktoré sú písané úctivo, vôbec nereagovať?
ĽUBOMÍR, BRATISLAVA

Emailová komunikácia má svoje úskalia. Ilustračná snímka: pixabay.com
Elektronickú komunikáciu nemožno považovať za plnohodnotnú náhradu osobnej v medziľudskom kontakte. Aby komunikácia bola komunikáciou, je potrebná reciprocita – proces výmeny informácií medzi odosielateľom a prijímateľom.
Ak chýba odpoveď, druhá strana akoby do komunikačného procesu ešte nevstúpila. Je nepopierateľné, že slušne položená otázka si vyžaduje primeranú, aspoň krátku odpoveď či zdôvodnenie, prečo nie je možná.
Z pohľadu odosielateľa mám vo svojich rukách len svoje prežívanie a spracovanie skutočnosti, že môj email ostal bez odpovede. Nemôžem druhú stranu prinútiť odpovedať. Môžem sa však usilovať o hlbšie pochopenie komunikačného procesu vo virtuálnom priestore.
Uvediem niekoľko aspektov „neodpovedania“ zo strany inštitúcií či webových stránok, ktoré môžu vniesť viac svetla a porozumenia.
SPRÁVNY ADRESÁT
Hoci inštitúcie zverejňujú na stránkach aj elektronický kontakt, nie je vždy určený na zasielanie otázok. Je možné, že adresu inštitúcia využíva na riešenie pracovných záležitostí či požiadaviek, a nie je primárne určená na odpovedanie otázok verejnosti, z časových alebo kapacitných dôvodov. Túto skutočnosť by však mali explicitne uviesť.
NIET NAD OSOBNÝ KONTAKT