Momentom, keď sa zo stavby stane svätý chrám, je jeho posviacka, teda slávenie Eucharistie, pri ktorom biskup prednáša modlitbu posvätenia. V nej prosí Boha: „Naplň nebeským požehnaním tento kostol i oltár, aby sa toto miesto stalo navždy svätým.“ 

Tituly Ježiša v evanjeliu Kristus a Syn človeka odlišným spôsobom vystihujú jeho trvalé pôsobenie; nie sú rovnocenné, hoci oba sú jasným naplnením prorockých predpovedí. 

Ak ideme v noci do lesa a neveríme, že v tomto lese sú vlci, znamená to, že na nás nezaútočia? Budú nás azda obchádzať len preto, že neveríme v ich existenciu v tomto lese?  

Aktuálna liturgia slávenia svätej omše má svoje pravidlá stanovené na Druhom vatikánskom koncile. Nepodlieha kultúrnej klíme ani subjektívnym tendenciám človeka.  

Obeta svätej omše je iniciatíva Ježiša Krista. Naše úmysly majú smerovať ku Kristovi. Kristus nekoná v živote človeka magickým spôsobom: „Vykonám obrad a dosiahnem cieľ“. Pozýva človeka do vzťahu, v ktorom on ukazuje cestu.