Médiá a úcta k pravde

A zároveň nám ju médiá často skresľujú či podávajú úmyselne rozriedenú. Iste sa nájdu médiá, ktoré za pravdou stoja, no, žiaľ, nie všetky. Ohýbanie pravdy či jej prispôsobovanie bolo vždy veľkým pokušením a v médiách o to viac, že majú dosah na myslenie ľudí.

K bežným médiám sa v posledných rokoch pridali aj sociálne siete. Uvediem príklad, keď pravda „zvetráva“, aj pre neserióznu prácu médií. Pred 30 rokmi by bolo nemysliteľné uvažovať nad ukončením života eutanáziou. Dnes sa situácia zmenila.

Médiá roky šíria, že je to v poriadku, že človek má právo sa tak rozhodnúť a že vlastne je to milosrdná smrť, a tak pravda o tom, že život sme si nedarovali sami, a teda si ho nemôžeme sami vziať, sa stala zahmlenou. Áno, pravda akoby prekážala.

Mnohí filozofi hovoria, že žijeme postfaktickú dobu, teda fakty a pravda prestávajú mať akúkoľvek hodnotu. Dobre to vystihol český filozof Jan Sokol: „Pravda je rečový fenomén. Keď poviem, že prší, to znamená, akoby som povedal: Je pravda, že prší.“

Pravda je nevyhnutná, aby sme ako spoločnosť dobre fungovali. Médiá k tomu môžu prispieť významným spôsobom. A ak chcú dnes prežiť, musia sa stále snažiť pravdu hľadať a hovoriť o nej. Bez zachovávania pravdy ochorejú nielen médiá, ale aj spoločnosť.