Aj farské spoločenstvo potrebuje obrátenie

Zmyslom farnosti je hlavne odpovedať na konkrétnu pastoračnú potrebu, ktorou je približovanie evanjelia ľuďom cez ohlasovanie viery a vysluhovanie sviatostí.

Dočítame sa v dokumente Pastoračné obrátenie farského spoločenstva v službe evanjelizačného poslania Cirkvi, ktorý vydala Kongregácia pre klérus (porov. PO, 7). Čo ale znamená ohlasovať evanjelium? K tomu ponúka dokument viacero hlbokých myšlienok, nad ktorými sa oplatí hlbšie zamyslieť.

Život v láske je možný

Život farského spoločenstva môžeme prirovnať k manželstvu. Aby si dvaja ľudia mohli povedať áno, musia sa najprv spoznať. Čas známosti okrem krásnych chvíľ prechádza aj krízami, v ktorých treba robiť rozhodnutia – niečoho sa zrieknuť, zmeniť priority. Tak sa postupne obaja menia.

Na tejto ceste však potrebujú niekoho, kto ich naučí rozlišovať, pomôže im rozhodovať sa a kto v nich ustavične obnovuje nádej, že život v láske je možný. Niečo podobné sa deje aj medzi Bohom a človekom. Človek prirodzene túži po Bohu, presne ako muž túži po žene.

Lenže Boha si nevyberáme, ale ho prijímame. A ak chce k nemu človek dôjsť, musí sa začať meniť, vzdávať sa vecí, ktoré ho od neho oddeľujú. To prináša krásne chvíle, ale aj krízy, keď v nás musí zomrieť starý človek. Nastane vnútorné obrátenie.

Farskí koledníci, ktorí šíria dobrú zvesť, neodmysliteľne patria k najkrajším sviatkom roka. Snímka: archív farnosti Podunajské Biskupice

Osobný vzťah namiesto pravidiel

Cesta obrátenia srdca človeka však môže byť zdĺhavá, a keďže nemáme čas alebo trpezlivosť čakať, chceme použiť skratku. Môže ňou byť napríklad manželstvo zo záujmu, keď rodina vyberie ženícha/nevestu a manželia potom musia žiť tak, „ako sa žiť má“, bez ohľadu na vzájomný vzťah.

Podobné pokušenie skratky hrozí aj v živote viery. Dieťa je pokrstené, ide na sväté prijímanie, musí sa sobášiť v kostole. No nie preto, lebo má osobný vzťah s Bohom a slobodne naň odpovedá, ale preto, lebo „tak sa to má“.

Väčšina ľudí, ktorí žiadajú o sviatosti, potom ani len netuší, že s Bohom je možný osobný vzťah. Ale aj naše prežívanie viery môže byť viac o zachovávaní pravidiel než o počúvaní Boha a umení dať sa ním viesť.

Spoločné pečenie štrúdle na fare. Snímka: archív farnosti Podunajské Biskupice

Farnosť, miesto jednoty s Bohom

Čo teda konkrétne znamená pastoračné obrátenie farského spoločenstva? To, že farnosť sa má stať miestom, kde prebieha zoznamovanie a postupné zjednocovanie sa človeka s Bohom. Počas „známosti“ človeka sprevádza farské spoločenstvo, ktoré mu pomáha zakúsiť osobné stretnutie s Bohom.

O Božej dobrote, kráse a veľkosti sa tak dozvedá cez osobnú skúsenosť prijatia, povzbudenia a odpustenia. Ovocím takéhoto sprevádzania je potom túžba zmeniť svoj život. Takto má byť človek vo farnosti sprevádzaný od narodenia pre svet až po narodenie pre nebo.

A takto má aj on sprevádzať druhých po ceste, ktorú už sám prešiel. Sme teda pozvaní učiť sa tomuto spôsobu myslenia a konania.