Ako letujú známe duchovné osoby

Hoci sa duchovný život počas horúcich letných dní nezastaví, kňazi ani zasvätené osoby nemajú imunitu voči únave. Aj oni potrebujú pookriať, načerpať sily a otvoriť dvere novým zážitkom.

Do výšky i na hlbinu

„Leto je od slova lietať, ako by povedali moji kamaráti paraglajdisti,“ s úsmevom otvára tému sestra Františka Čačková z Kongregácie školských sestier sv. Františka. „Nejde len o lietanie samo osebe, hoci aj na to sa vždy teším, keď ma vezmú do vzduchu a na tandeme povozia niekde po okolí.“

Toto leto má v pláne pozrieť si z výšky Kysuce. „Mám od januára novú prácu, venujem sa mládeži Žilinskej diecézy. V Zákopčí pri Čadci máme Diecézne centrum mládeže a jedna zo štartovačiek je práve na neďalekom kopci.“ Okrem toho poletí aj do Ríma a Assisi, aby počas troch týždňov pomohla s organizáciou generálnej kapituly ich kongregácie. „Toto bežne počas leta nemávam. Bude to ,makačka‘ a bude veľmi teplo. No aj tak sa teším. Môcť byť tak dlho v Assisi v Roku sv. Františka, to si človek isto užije.“

Sestra Františka si pochvaľuje aj čas strávený s rodičmi, bratom a jeho rodinou, s ktorými by rada trošku prebádala kysucký región. „Je tu čo obdivovať. A my sme východniari, čiže túto krásnu lokalitu zatiaľ nepoznáme.“ Na konto jej tak pribudnú nielen nalietané kilometre, ale aj tie v nohách, no najmä dni naplnené krásou a radosťou zo života. Pre sestru Františku je základom kvalitného oddychu uvedomenie, čo v danom období potrebuje. „Neoddychovať formami, ktoré vyhovujú iným, ale mne,“ vysvetľuje. „Oddych je pre mňa zvyčajne o spomalení. A o tom, ako po službe, kde sú všadeprítomní ľudia, byť chvíľu sama alebo s tými, s ktorými viem ísť na hlbinu či do výšky, pokojne aj na ferrate alebo na lezeckej stene či na skale, chvíľu tam spolu pobudnúť a pookriať.“

Peši aj na motorke