Bez nich sú stratení
Zostaňme chvíľu so zatvorenými očami. Už ďalej nevládzete a chcete ich otvoriť? Pre mnohých neskutočný scenár. Aj preto len v nejasných obrysoch dokážeme pochopiť, čo znamená pre zdravotne znevýhodneného človeka mať pomocníka, ktorý mu kompenzuje stratu zraku.
Jarmila Virágová sa chovu a výcviku venuje 23 rokov. Snímka: Erika Litváková
Svetový deň vodiacich psov, ktorým je 24. apríl, nás inšpiroval, aby sme sa išli pozrieť na miesto, kde sa o problematike výchovy a výcviku vodiacich a asistenčných psov dozvieme najviac. Navštívili sme Výcvikovú školu pre vodiace a asistenčné psy v Karlovej Vsi v Bratislave. Privítala nás riaditeľka Jarmila Virágová (54), ktorá je okrem toho metodičkou a supevízorkou výcviku.
Majú dobré meno
Výcviková škola pre vodiace psy má za sebou dlhšiu históriu, kým sa takpovediac vyprofilovala do súčasnej pozície. Oficiálne bola založená ako jedno z oddelení Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v roku 1995. „Samotný výcvik prvého vodiaceho psa na Slovensku začal 2 roky predtým, čím sa vlastne začal proces, ktorý viedol k oficiálnemu založeniu právneho základu tejto témy na Slovensku.
Hoci oddelenie výcviku nemalo právnu subjektivitu, bolo natoľko samostatné, že sa neskôr z praktických dôvodov názov zmenil na Výcviková škola pre vodiacich psov. Jej zakladateľ Imrich Bartalos, sám nevidiaci viedol školu od jej založenia do roku 2005 a zároveň bol prvým cvičiteľom vodiacich psov na Slovensku. Potom som prevzala štafetu ako riaditeľka ja,“ vysvetľuje Jarmila Virágová. Zvýšený dopyt v oblasti výcviku asistenčných psov, a tým aj nárast objemu tréningov so psami spôsobil, že si museli rozdeliť odbornú a administratívnu časť, respektíve metodické a praktické riadenie s Katarínou Kubišovou. Do dnešného dňa organizácia odovzdala 145 psov so špeciálnym výcvikom.
Psom sa venovala od detstva
Počas pracovného života bol jedným zo zamestnávateľov Jarmily Virágovej aj Zväz pre spoluprácu s armádou, kde pracovala na oddelení služobnej kynológie. „V roku 1996 prišla za mnou známa, ktorá vychovávala šteniatko pre túto výcvikovú školu a po ukončení výchovy mala záujem aj o jeho ďalší výcvik. Z tohto prvého spoločne vycvičeného psa sa o rok stal majster Slovenska vo vodení nevidiacich.“
Výcvik vodiaceho psa bol pre Jarmilu výzvou skúsiť niečo nové. Správna motivácia prichádzala postupne, keď videla, že vodiaci pes prináša najmä radosť a zlepšenie kvality života ľuďom, ktorí to potrebujú. „Mám vlastne veľké šťastie, že môžem byť užitočná,“ dodáva sympatická riaditeľka. Zariadenie má štatút chráneného pracoviska, čo v praxi znamená, že tam pracujú aj ľudia so zdravotným znevýhodnením. Je to pre nich výborná možnosť pracovať a realizovať svoje nápady, zdieľať myšlienky, zostať jednoducho aktívni.
Ďaľším dôležitým krokom výcvikovej školy bola snaha získať akreditáciu od Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (International Guide Dog Federation). V praxi to znamená vedieť deklarovať kvalitu práce organizácie vo všetkých oblastiach jej činnosti. Vysvetľuje riaditeľka: „Žiadosť o členstvo sme podali v roku 1995 a jej schváleniu predchádzalo päťročné skúšobné obdobie, ktoré končilo auditom. Každý člen musí splniť predpísané štandardy v chove, vo výchove, výcviku, pri práci s klientmi aj štandardy v administratívnych procesoch. Boli sme úspešní a v roku 2000 sme sa stali členmi Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (IGDF).
Byť aktívnym členom znamená disponovať informáciami a materiálmi, ktoré nie je možné získať individuálne. Sú to poznatky z vedeckých výskumov v tejto téme, biologický materiál pre chov vodiacich psov, databáza psov s informáciami o zdraví, pôvode, vlastnostiach psa, ale aj výmena skúseností pri výchove a výcviku.“
Vhodný pes
Okrem výcviku sa zaoberajú aj chovom psov, ktorí obrazne povedané majú nahradiť oči zrakovo znevýhodneným osobám. „Chov psov, nielen tých vodiacich, je z pohľadu nezainteresovaných krásna a lákavá činnosť. Každý úspešný chovateľ však vie, aké je náročné vybrať vhodných rodičov pre potomstvo a vytvoriť vlastnú filozofiu o kvalitnom psovi.
U nás je predstava jasná, pretože ide o psov, ktorí budú pracovať s ľuďmi bez zrakovej či sluchovej kontroly, prípadne s akýmkoľvek iným typom postihnutia. Preto pes musí byť empatický, komplexne vitálny, s primeraným temperamentom, zvládnuteľný pre ľudí s rôznymi zdravotnými obmedzeniami.“ Jednoducho pes dobre ovládateľný, ochotný spolupracovať s človekom, ktorého poznatky o psoch s výcvikom sú minimálne. V prípade vodiacich psov je u psa dôležitá aj schopnosť robiť autonómne rozhodnutia.
„Chovom cielene pripravujeme budúce vlastnosti narodených psíkov. Ľahko sa to hovorí, ale pravdu povediac príroda má vždy navrch a neraz nám poriadne zamieša karty.“ Čo sa týka samotnej realizácie chovu, najproblematickejší je výber vhodných partnerov, keďže rodičovské páry nie sú bežné labradorské retrievery, ale zvieratá, ktoré sú v účelovom chove využívané už desaťročia. „Chovné sučky či mrazený biologický materiál sa získava zo zahraničia práve vďaka členstvu v IGDF. Naša zakladateľka chovu - pes Bronny k nám prišla až z Austrálie.“
Musíme prekonávať bariéry
Stále existujú bariéry aj z hľadiska samotného fungovania výcvikovej školy. Skúsená supervízorka objasňuje: „Je to slovenská klasika, hlavne čo sa týka tretieho sektora. Ide najmä o získanie vyhovujúcich priestorov, ľudských zdrojov, financií a riešenie problémov ľudí, ktorí využívajú vodiacich psov. Na našej webovej stránke sú krátke videá, ktoré zdôrazňujú, že nevidiaci aj asistenčný pes sú pracujúca dvojica a ukazujú na chyby ľudí pri stretnutí s nimi.“
Táto problematika sa dostáva stále viac do povedomia ľudí. Rešpektujú určité pravidlá, ale stále sú veci, ktoré nezvládajú. Sú to napríklad voľne pobehujúce psy, ktoré si majitelia neprivolajú, svojvoľné kŕmenie vodiaceho psa a podobne. Priania riaditeľky zariadenia sú svedectvom jej zanietenia a túžby posunúť veci dopredu.
„Prvé, hoci kontroverzné voči práci, ktorú robím, je, aby ľudia našu pomoc nepotrebovali a boli radšej zdraví. Ale ak už pomoc potrebujú, tak cieľom je veľa spokojných majiteľov vodiacich psov, ktorým síce nevieme vrátiť zrak, ale pomôžeme zlepšiť kvalitu ich života. Druhé je pokúsiť sa vysvetliť kompetentným, že v roku 2019 je už čas nastaviť legislatívne pravidlá tak, aby bolo možné zosúladiť slovenskú legislatívu s vyspelými krajinami. Na Slovensku totiž môže vycvičiť vodiaceho psa ktokoľvek s voľnou živnosťou. Navyše na psa, ktorý je do výcviku zaradený, nie sú kladené žiadne požiadavky. Dôsledky potom znáša klient, ktorý môže získať psa chorého či nekvalitne vycvičeného, čo ohrozuje bezpečnosť dvojice. Sme preto veľmi radi, že sa nám podarilo uspieť s projektom v rámci operačného programu Efektívna verejná správa, ktorý vytvára priestor na diskusiu o potrebe zmeny legislatívy, aby pravidlá na vodiacich psov boli jednotné pre všetkých dodávateľov a zodpovedali moderným štandardom, platným vo svete.“
Je to neuveriteľný vzťah
Stretnutie s Evou Baraníkovou (36), ktorá využíva túto kompenzáciu, nás presvedčilo, že príprava štvornohých pomocníkov pre potreby zdravotne znevýhodnených je nedocenená služba. Prezradila nám, ako prežíva vzťah so svojím pomocníkom.
Jej vodiaci pes má tri roky, volá sa Rio a je z výcvikovej školy v Karlovej Vsi. Je to druhý pes, ktorého využíva v rámci kompenzácie zdravotného postihnutia. „Môžem hovoriť o neoceniteľnej pomoci. Doslova a dopísmena je totiž tento partner 24 hodín k dispozícii, čo, samozrejme, od človeka nemôžete žiadať. Navyše bezpečnosť pohybu, ktorú vám zabezpečuje, sa nedá ničím nahradiť.“
Puto je silné a nezištné
Eva Barániková sa už narodila s problémovým zrakom. K sivému zákalu sa pridružil zelený zákal. Keď mala tri roky, nasledovali operácie a lekárom sa podarilo jej zrak stabilizovať. V roku 2007 sa jej zdravotný stav začal zhoršovať natoľko, že v roku 2010 sa stotožnila s tým, že bude mať vodiaceho psa. „Je neuveriteľné, aké veľmi silné puto sa vytvorí medzi človekom a psom. Obaja sa dokážu na seba veľmi rýchlo naviazať. Emocionálne silné puto sa vytvorí, ak vzájomne rešpektujú potreby.“
Pes sa naučí asi 38 povelov. Takmer všetky sú v podstate denne bežne využiteľné. Povely základnej poslušnosti, pracovné povely, smerové a ukazovacie povely. Ukázať zastávku autobusu, obrubník, schody - sú bežnými výzvami pre vodiaceho psa. Výnimočnosť vzťahu vyjadruje aj ďalšími slovami: „Je hlavne výborný kamarát, aj keď som na neho nahnevaná, on mi to vždy odpustí. Je to nezištná láska.“
S ním som si istá
Starostlivosť o psa obnáša nielen pravidelné veterinárne prehliadky, ale aj sledovanie vyváženej stravy. Tieto plemená majú problém s nadváhou. Vhodné je krmivo s vyváženou nutričnou hodnotou. Posledná skúsenoť pani Evy potvrdzuje nevyhnutnosť mať takéhoto pomocníka. „Keď som sa išla zoznámiť s novým pracoviskom a nepoznala som trasu, bolo to hrozné. Komplikácie terénu, schody a obrubníky som sledovala palicou a zostatkami zraku. Ale poobede, keď som už som kráčala s Riom, bola to balada. Uvedomila som si, že skutočne on je pre mňa dôležitý partner. Aj keď mám zvyšky zraku, nechávam mu úplnú autonómiu.“
Zaujímavosti z výchovy a výcviku
Rozlišujeme medzi vodiacim a asistenčným psom. Vodiaci pes vedie osobu so zrakovým postihnutím, aby bezpečne prišla do cieľa cesty. Asistenčný pes vykonáva drobné úkony asistencie, ako napríklad pomoc pri vyzúvaní topánok, ponožiek, poskytne oporu pri presúvaní sa z vozíka na posteľ, prináša požadované predmety a podobne.
Najlepšie plemeno pre túto prácu je labradorský retriever. Pre zvládnutie úloh by pes mal byť zdravý, empatický, s primeraným temperamentom, ľahko zvládnuteľný pre ľudí s rôznymi zdravotnými postihnutiami.
Dĺžka výchovy a výcviku je rozdielna. Výchova je proces trvajúci 12 až 14 mesiacov, podľa mentálnej vyspelosti psa. Výcvik je proces, ktorý trvá 6 až 8 mesiacov podľa schopnosti napredovať.
Na začiatku výcviku tréner ukáže psovi, čo a ako to má spraviť. V druhej fáze požaduje od psa pochopenie požadovaných prvkov a iniciatívu pri ich výkone. Súčasťou prípravy je naučiť psa neposlúchnuť pokyn v prípade, ak by ohrozil majiteľa. V poslednej fáze pes preberá plnú zodpovednosť a samostatne rieši vzniknuté situácie. Tréning naslepo realizuje tréner v nepriehľadných okuliaroch, a tak psa pripravuje na skutočný život s nevidiacim majiteľom.
Výcvik nie je založený na mechanickom splnení zadaného pokynu. Vodiace psy musia vedieť analyzovať, vyhodnotiť a generalizovať. Pes pracuje so svojím majiteľom približne 7 rokov a výcvik trvá niečo viac ako pol roka.
Z dôvodu nezvládnutia nárokov môže byť pes z programu vyradený a výcvik ukončený. Aj v prípade, ak sa u psa prejavia zdravotné problémy, napríklad alergia.