Boh nám daroval žiť v tejto chvíli

Vo vlaku sa rozprávala dvojica, muž vysvetľoval, čo sa mu v ten deň prihodilo na ulici. Čakal na známeho, pričom ten na stretnutie meškal, a tak sa s mobilom v ruke prechádzal, striedavo hľadiac na displej a niekedy do okolia, či už neprichádza.

V jednej chvíli za ním prišiel mladík a vyzval ho, aby mu ukázal snímky v smartfóne, pretože mal pocit, že ho fotografuje. Samozrejme, nič také v ňom nemal. Aj tento príbeh dnešnej doby ukazuje, kam sme zašli so vzťahovačnosťou. Riadime sa bezdôvodnými pocitmi. 
 

Súčasníci majú k nej blízko


Je vzťahovačnosť produktom strachu alebo pocitov výnimočnosti a nedotknuteľnosti? Tak či onak je to vážny problém, pretože vzťahovačnosť sa stala duševnou dispozíciou mnohých. 

Svoj základ má v narcizme a zvyčajne je rysom neuroticky labilných jedincov či skoptofóbov, u ktorých sa stretávame so základnými príznakmi, ako sú: pocit menejcennosti, obava z blamáže a patologický strach z ľudí až autoostrakizmus.

Ľudí súčasnosti premáhajú duševné pochody, ktorými si privlastňujú pozorosť, hoci sa ich to vôbec netýka. Náhodné poznámky, pohľady a domnienky či tvrdenia, ktoré hoci nie sú konkrétne, dokážu človeka dostať do situácie, keď sa prestáva správať racionálne. Vytvárajú si vlastnú projekciu a predstavy.
 

Boh nám daroval žiť v tejto chvíli


Pre veriacich by nemalo byť dôležité zaoberať sa tým, čo v predstavách o nás usudzuje blížny. Oveľa významnejšie je premýšľať, čo by na naše správanie povedal Boh.

Ak je v súlade s jeho pravidlami, je prevdepodobné, že vzťahovačnosť nás nebude natoľko ohrozovať, aby destabilizovala náš duševný balans, rovnováhu.

V každom prípade je podstatné minimalizovať strach, nech by pochádzal z akýchkoľvek dôvodov. Ten zasieva náš nepriateľ. Svätý Pius X. hovorí: „Nech zúria búrky a obloha sa stmieva, nie preto budeme sa báť.“

Neumárajme sa tým, čo sa môže stať, aké to bude v našej budúcnosti, kto na nás hľadí.

Pápež Benedikt XVI. ponúka zase tieto slová: „Drahí priatelia, nech vás neochromí žiadne nešťastie. Nebojte sa ani sveta, ani budúcnosti, ani svojej slabosti. Pán vám dovolil žiť v tejto historickej chvíli, aby vďaka vašej viere jeho meno naďalej znelo po celom svete.“

A pokračuje: „Ak nasledujete Božiu vôľu, viete, že napriek všetkým hrozným veciam, ktoré sa vám prihodia, nikdy nestratíte posledné útočisko. Viete, že základom sveta je láska, takže aj keď vám žiadna ľudská bytosť nemôže alebo nechce pomôcť, môžete ísť ďalej, dôverujúc tomu, ktorý vás miluje.“

Jednoducho vzťahovačnosť nemá čo hľadať v zásobníku vlastností tých, ktorí dôverujú v Boha.