Byť tu pre niekoho

Psychické traumy pochádzajú z rozličných príčin a sú reakciou na extrémne zaťažujúce situácie. Medzi ne patria prírodné katastrofy, živelné pohromy, tragédie spôsobené samotným človekom, ako napríklad nehody dopravných prostriedkov a mnohé iné. Zvlášť ťaživé sú straty blízkeho človeka či vážne narušenie zdravia s nezvratnou negatívnou prognózou. 
 

Ohrozenie života a integrity 

Traumatická reakcia je prirodzeným javom, keď sa človek odmieta adaptovať na problémovú situáciu, čo býva umocnené najmä pocitom bezmocnosti. Posttraumatická stresová porucha – PTSD (posttraumatic stress disorder) vyjadruje diagnostickú kategóriu (porov. Oldřich Matoušek, Encyklopedie sociální práce, 2013).

Hoci akútna reakcia doľahne takmer na každého, dlhodobejšia verzia posttraumatickej poruchy sa prejaví približne len u 1 až 4 percent celkovej populácie. U žien o čosi viac, na úrovni 7 až 10 percent (porov. Marie Vágnerová, Psychopatologie pro pomáhající profese, 2004).

Pre osobu, ktorá nemá síl vyrovnať sa s touto výnimočnou životnou situáciou, je nevyhnutné prijať pomocnú roku odborníka. Ten okrem posúdenia vplyvu sa usiluje zhodnotiť a nastaviť vhodnú terapiu. Všeobecne možno povedať, že pomocná ruka pomáhajúceho sa z pohľadu psychológie viaže na takzvaný psychodynamický prístup.

To znamená, že úlohou profesionála je riadiť a usmerňovať vzťah človeka k realite, aby si uvedomil vedomé i podvedomé determinanty vlastného správania. No nie vždy to musí stačiť.

Terapia posttraumatických stavov je totiž nesmierne náročná. Ľudský pohľad na zničené celoživotné úsilie, pocit márnosti pri strate materiálnych hodnôt či dokonca ľudského života si vyžaduje metafyzické ponorenie sa do najvyššieho zmyslu – nekonečnej hodnoty Boha.  

 

Jednoducho byť kresťanom


Nie tak dávno sa písalo v médiách, ako zosnulá herečka Libuše Šafránková v živote pomohla známej moderátorke Českej televízie pri hľadaní viery a Pána Boha. Stala sa pre ňu jednoducho oporou v jej psychospirituálnej životnej kríze.

Práve tu môžeme cítiť, akým dôležitým článkom pri znovunadobudnutí psychických i telesných síl je obrazne nastavená nielen ľudská ruka, ale aj plece a prítomnosť blízkeho človeka.

Potrebujeme totiž nielen stáť, ale aj oprieť sa a kráčať. Isté zariadenie sociálnych služieb v Bavorsku má vo svojom centrálnom motte tieto slová: Jednoducho byť človekom. Isto pochopili, že nestačí zabezpečiť len fyzickú stránku ľudí, o ktorých sa starajú.

Byť tu a teraz človekom pre druhého je kresťanská zásada. Tak sa nedajme zahanbiť a buďme i v bežných životných situáciách zároveň kresťanmi nielen podľa matriky. Nemusíme to vyhlasovať po námestiach. Stačí, aby o nás platilo - byť človekom a kresťanom znamená byť predĺženou Božou rukou. Nevieme, kedy to sami budeme potrebovať.