Čas s rodinou je pre mňa výborný oddych

Takmer celá vaša rodina sa našla v opere. Rodičia i vaši súrodenci. Boli ste k tomu doma vedení?

Rodičia nás k opere priamo nesmerovali, ale nepriamo nás viedli tým, že sme sa ako deti učili hrať na nejakom hudobnom nástroji. Ja som chodila na klavír, brat Martin chodil na klavír a kontrabas, Janko sa učil hrať na klarinete, Števko na gitare a Anka na husliach.

Každý sa s hudbou zoznámil, bolo to však skôr v rámci všestranného vzdelania. No profesia našich rodičov bola okolo nás, chodili sme napríklad často do divadla na skúšky.

Veľmi ma to bavilo, pretože som mohla byť v zákulisí medzi divadelnými rekvizitami. Nakoniec sme skoro všetci súrodenci zakotvili v hudobnej sfére. Okrem sestry Anky, ktorá je zdravotná laborantka.

Vás konkrétne kedy chytila opera?

Keď ocko neskôr v pokročilejšom veku hrával v operetách, vystupoval prevažne v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Ako desať- možno dvanásťročnej sa mi zapáčilo predstavenie Čardášová princezná.

Krásna operetná hudba ma svojím temperamentom chytila za srdce. To boli asi základy pre moje neskoršie rozhodnutie stať sa opernou speváčkou.

Máte so súrodencami spoločné operné zážitky?

V čase, keď som študovala na pôde banskobystrického konzervatória, boli moji bratia už profesionálni speváci. Mohla som sa tak zapojiť do našich koncertných programov s ockom, ktoré sme mali ako rodina Babjakovcov.

Ocko vedel tieto koncerty preklenúť moderovaním, pretože okrem toho, že pekne spieval, mal aj krásne hovorené slovo. Nadviazal na to najstarší brat Martin, s ktorým naďalej robievame takéto typy koncertov.

Pošťastilo sa nám takto pred pár rokmi vystupovať aj v Japonsku. Sme už zohratý tím a je to o čosi iné, ako keď profesionálne spievam s kolegami, ktorých si však tiež hlboko vážim. Toto má však trochu iný rozmer – sú to koncerty rodinného typu, pričom všetci sme profesionáli.

Pochádzate z viacdetnej rodiny, sama máte s manželom Petrom päť detí.

Sme košatá rodina (úsmev). Barborka bude mať tento rok šestnásť, Katarínka jedenásť rokov, potom máme dvojičky Hanku a Ondrejka, ktorí majú šesť. Najmladšia Zuzanka má štyri roky.

To musíte mať doma veselo.

Áno, to máme. Hlavne naše tri najmladšie deti nám to teraz dokážu spestriť. Dve najstaršie dievčatá sú už samostatnejšie. Prichádzajú do veku, keď už človek nemusí byť stále nad nimi.

Ešte si tie mladšie musíme vypiplať, ale myslím, že už čoskoro sa cez toto náročnejšie obdobie preklenieme. Dvojičky nastupujú do školy, takže prídu iné povinnosti. Všetci piati tiež tancujú vo folklórnom súbore Dolina.

Čím vás rodinný život obohacuje?

Najviac ma obohacuje pocit, keď sa človek dokáže vďaka rodine odstrihnúť od povinností vyplývajúcich z jeho profesie. Samozrejme, ak sa to dá. Aj v mojom povolaní sú náročnejšie obdobia, hlavne, keď si musím naštudovať nové predstavenia. Ale čas strávený s rodinou je pre mňa výborný oddych.

Deti nás spolu s manželom Petrom, ktorý je tiež operný spevák, nútia nezostať iba doma, takže si často vyjdeme do prírody. Som rada, že prácu vieme vtedy odstrihnúť a sme nad vecou.

Neprežívame malichernosti z práce, neprenášame si ich domov, lebo nám to radosti a povinnosti pri našich detičkách ani nedovolia.

V čom je podľa vás opera krásna?

Opera ako žáner je zaujímavá už len tým, že je tu vyše 500 rokov. Myslím si, že je vždy aktuálna. Pre mňa ako interpretku je zaujímavé, že sú to akoby tri symbiózy. Okrem hudobnej zložky obsahuje tiež drámu. To znamená, že okrem spevákov musíme byť aj hercami.

Dnes už nie je doba, že sa iba postavím na javisko a odspievam áriu. Musím si tým vnútorným dejom prejsť. Napríklad keď je to komická opera, je potrebné dať do toho inú náladu. No a dôležitá je tiež pohybová zložka.

Veľakrát nás režiséri alebo choreografi rozpohybujú. Musíme byť pripravení, že sú aj veľmi aktívne réžie. Opera je teda veľmi náročný, ale zároveň krásny žáner.

Prečo by opere mal dať šancu aj človek, ktorý na nej ešte nebol?

Stane sa, že ľudia, ktorí boli prvýkrát na opere, sú pri odchode rozčarovaní. Samozrejme, dôležité je vybrať si vhodný titul. Človek nemôže ísť hneď na nejaké náročné dielo. Keď sa ma ľudia pýtajú, na čo ísť do opery, radím im, aby išli najprv na Pucciniho alebo Mozarta.

Títo dvaja autori sú vstupnou bránou do opery. Podľa mňa oslovia každého, aj laického poslucháča, ktorý nikdy nebol na opere. Ich diela si totiž dokážu nájsť cestu k človeku aj vďaka nádherne skomponovaným harmóniám. Myslím, že málokto by po nich povedal, že už nikdy nepôjde na operu.

Ktoré opery by ste odporúčali aj pre ich duchovný rozmer?

Leoš Janáček písal opery, ktoré vychádzajú z príbehov jednoduchých ľudí. Napríklad v opere Její pastorkyně sa duchovná tematika veľmi odzrkadľuje, pretože obsahuje tému dievčaťa z dediny, kde sa vštepovala viera odmalička. Hlavná predstaviteľka Jenůfa tam má krásnu modlitbu.

Modlí sa pod mariánskym obrázkom, kde prosí o príhovor Pannu Máriu. Aj Giuseppe Verdi napísal v Otellovi krásnu modlitbu Desdemony.

Venoval sa takejto téme aj niektorý slovenský autor?

Môj ocko v Banskej Bystrici spieval postavu Majstra Pavla z Levoče v rovnomennej opere. Veľmi by som si priala, keby niektorý zo slovenských dramaturgov túto operu od Bartolomeja Urbanca znovuobjavil. Ja som nemala možnosť ju vidieť, ale moji rodičia hovorili, že má nádhernú hudbu.

Dej sa odohráva aj v chrámoch, kde Majster Pavol učil svojich žiakov rezbárskemu umeniu. Rodičia mi spomínali, že keď robili túto operu za komunistického režimu, vyňali im z nej krásne zbory, kde sa spievalo o Bohu. Myslím si, že i pre súčasnú dobu by to bolo pekné dielo. Mojou túžbou je raz si ju vypočuť.

Prichádzajú prázdniny. Majú ich deti v škole, ale i speváci v opere. Musí operný spevák cvičiť aj počas leta?

Nemôžem úplne zanechať to, čo ma čaká v septembri na začiatku novej sezóny. Teraz v SND pripravujeme operu Carmen, takže viem, že tie noty počas leta občas otvorím.

Priala by som si, aby dovolenka bola dlhá a pokojná, ale ani spev nemôžem odložiť na celý čas. Podobne ako športovci aj ja sa musím kondične udržiavať. Vždy, keď sa vrátime po nejakých dvoch týždňoch z dovolenky, sa preto snažím trocha si zobudiť hlas.

Budete počas leta vystupovať aj na koncertoch?

Program leta je, vďaka Bohu, bohatý. Teším sa na koncerty, ktoré sú pre mňa takým vyvážením s operou. Mám tu priestor ukázať hlas inak ako na opernom javisku a je to dobré aj pre hlasovú hygienu.

Človek sa inak technicky správa na javisku v divadle, pretože veľakrát sa dáme strhnúť dejom, javiskovým pohybom a emóciami. Na koncertnom pódiu sa pozornosť koncentruje na spev. V auguste by sme mali mať koncert s mojím bratom Martinom a so Štátnym komorným orchestrom v Žiline.

Veľmi sa na to teším, mal by to byť prierez áriami a rôznymi piesňami. Čaká ma tiež koncert s opernými kolegami v Betliari, ktorý by sa mal konať vonku pri kaštieli.

V akých operách vás budú môcť diváci vidieť v novej sezóne?

Od septembra sa začne v SND príprava na operu Carmen, premiéra je naplánovaná na koniec septembra. Potom ma čaká Impresario Dotcom. Ide o veľmi zaujímavú operu a pozývam na ňu priaznivcov súčasnej opernej tvorby. Navyše je to dielo výbornej slovenskej autorky Ľubky Čekovskej.

Výzvou pre mňa bude tiež opera Mária Stuartová od Gaetana Donizettiho, kde budem stvárňovať postavu kráľovnej Alžbety.