Čo vieme o prvom nástupcovi svätého Petra
Presné okolnosti nástupu svätého Lína na pápežský stolec sú doposiaľ neznáme. Informácie o tomto v poradí druhom pápežovi v dejinách Cirkvi máme od dvoch autorov z neskoršieho obdobia: od svätého Ireneja z Lyonu a jeho diela Adversus Haereses napísaného medzi rokmi 182 – 188 a od otca cirkevných dejín Euzébia Cézarejského a jeho diela Cirkevné dejiny z roku 324. Zmienky o svätom Línovi máme aj v Liber Pontificalis (Kniha pápežov), v ktorej sú zachytené biografie pápežov od svätého Petra až po 15. storočie.
Bol to svätý Irenej z Lyonu, ktorý uvádza v svojom diele zoznam pápežov, v rámci ktorého je Línus uvedený ako nástupca svätého Petra, teda druhý pápež v dejinách, bez uvedenia rokov pontifikátu.
Euzébius Cézarejský uvádza roky pontifikátu svätého Lína do rokov 68 – 79, pričom súčasná historická veda hovorí o rozdiele dvoch až troch rokov pri Euzébiovom datovaní. Keďže nie je známy presne ani rok mučeníckej smrti svätého Petra – kedysi sa uvádzal rok 64, ale dnes sa historická veda prikláňa k roku 67 –, začiatok pontifikátu pápeža Lína sa uvádza do roku 64 alebo 67. Väčšina súčasných autorov sa prikláňa k roku 67 ako k roku počiatku jeho pontifikátu.
Ako sa stal pápežom
Liber Pontificalis uvádza, že Línus pochádzal z Toskánska z Volterry. V tomto bývalom etruskom meste na mieste, kde stál jeho rodičovský dom, postavili v roku 1480 Kostol sv. Lína.
Spôsob, akým bol ustanovený do pápežského úradu, nie je známy. Keďže svätý Línus stál po boku svätého Petra a dokonca ho zastupoval pri spravovaní rímskej cirkevnej obce počas Petrových apoštolských ciest, dá sa predpokladať, že zaujatie pápežského stolca bolo prirodzeným dôsledkom jeho činnosti v Ríme. Niektorí autori, odvolávajúc sa na tvrdenie svätého Ireneja z Lyonu, uvádzajú, že ho do úlohy rímskeho biskupa ustanovil sám svätý Peter.
Spolupracovník apoštolov
Svätý Línus bol teda priamym spolupracovníkom svätého Petra a jeho zástupcom v čase jeho neprítomnosti v Ríme. Na Petrovu žiadosť nariadil v Ríme, aby sa ženy zúčastňovali na slávení liturgie so zahalenou šatkou na hlave. Iná tradícia v Liber Pontificalis pripisuje svätému Línovi zostavovateľskú činnosť pri tvorbe apokryfného spisu Skutkov svätého Petra, označovaného tiež ako Evanjelium svätého Petra.
V súvislosti s apoštolom Pavlom svätý Irenej z Lyonu a Euzébius považujú Lína za priameho spolupracovníka svätého Pavla, ktorý posielal pozdrav Timotejovi z Ríma do Efezu.
Služba prvým kresťanom
Ako sa pápež Línus snažil pomáhať prvým kresťanom? Povzbudzoval vo viere v časoch prenasledovania za cisára Nera. Horlil predovšetkým za čistotu viery v súvislosti s rodiacimi sa herézami. Spomínané nariadenie, aby ženy nosili pri slávení liturgie šatku na hlave, sa stalo tradíciou, ktorá sa dodnes striktne dodržiava predovšetkým v Pravoslávnej cirkvi. Línus taktiež pre pápežov zaviedol užívanie pália z jednoročných baránkov, čo pretrváva dodnes. Aj keď neskôr začali pálium nosiť aj kardináli a arcibiskupi.
Prenasledovanie
Liber Pontificalis uvádza, že svätý Línus zomrel mučeníckou smrťou sťatím mečom 23. septembra 79 na príkaz rímskeho konzula Saturnina. Táto správa sa však neopiera o žiaden historický fakt, keďže v období jeho pontifikátu, počas ktorého sa vystriedalo päť cisárov (Nero, Galba, Oto, Vitellius a Vespazián) sa nezachovala žiadna zmienka o prenasledovaní kresťanov. Dokonca ani svätý Irenej neuvádza svätého Lína v zozname mučeníkov. Medzi prvými biskupmi Ríma, ktorí podstúpili mučenícku smrť, uvádza len Telesfora.
Línova povesť mučeníka je viazaná skôr s utrpením, ktoré podstúpil počas prenasledovania za cisára Nera v roku 64, keď ešte nebol pápežom. V Libériovom katalógu ani v Martyrológiu svätého Hieronyma nefiguruje. Spomína sa ako mučeník iba v takzvanom Rímskom kánone, t. j. Prvej eucharistickej modlitbe a uvádzaný bol aj v Rímskom martyrológiu. V novom Rímskom kalendári promulgovanom v roku 1969 sa však jeho meno už v neuvádza.
Koniec pontifikátu
Údaje o jeho smrti sa rôznia. Podľa Liber Pontificalis zomrel 23. septembra 79 mučeníckou smrťou. Súčasná historická spisba uvádza, že zomrel v roku 76 za čias vlády cisára Vespaziána, keď došlo k prenasledovaniu Židov a v roku 70 k dobytiu Jeruzalema. Z obdobia vlády Vespaziána však nie sú zaznamenané nijaké zmienky o prenasledovaní kresťanov. Pápež Línus bol pochovaný v blízkosti hrobu svätého Petra na Vatikánskom pahorku, kde dnes stojí Bazilika sv. Petra.
Po Línovi nastúpil na pápežský stolec Kletus alebo Anakletus. Po ňom nasledoval svätý Klement Rímsky, ktorého ostatky priniesli naši vierozvestovia svätí Cyril a Metod z Veľkej Moravy do Ríma.
Na záver dodajme, prečo Cirkev pápeža Lína uctieva ako svätca. Je to z dôvodu jeho utrpenia počas prenasledovania za cisára Nera a tiež pre údaj z Liber Pontificalis o mučeníckej smrti tohto pápeža.
Odkiaľ pochádza pojem pápež?
Slovo pápež pochádza z gréckeho slova pápas, ktorým sa označoval každý kňaz (dodnes sa v Pravoslávnej cirkvi každý kňaz označuje týmto výrazom, u nás na Slovensku sa zaužívalo slovo pop). Výrazom pápas sa tiež vyjadrovala otcovská úcta (prvýkrát v tomto zmysle nachádzame tento výraz u gréckeho spisovateľa Homéra).
Termín pápas sa používal v kresťanských komunitách na Východe pre kňazov a biskupov. Počnúc od 3. storočia sa ujal aj na kresťanskom Západe, avšak už len v spojitosti s biskupmi. Prvá zachovaná zmienka o použití tohto slova v súvislosti s pápežom sa nachádza v liste diakona Severa pápežovi Kalixtovi.
Výraz pápas sa začal na Západe častejšie označovať pre pápeža od konca 4. storočia a ešte v 5. storočí sa objavoval dodatok k pápežovi ako papa urbis Romae t. j. pápež mesta Ríma, čo ešte stále znamenalo, že sa tento výraz označoval naďalej aj pre ostatných biskupov.
V 6. storočí sa konštantinopolská kancelária obrátila na rímskeho biskupa s výrazom papa len pre pápeža. Pápež Gregor VII. napokon až v diele Dictatus papae (Pápežský diktát) z roku 1075 nariadil, aby sa titulom pápa, teda pápež označovali len nástupcovia svätého Petra. Výraz Svätý Otec sa začal používať pre pápežov počnúc od 12. storočia.
Prečo je pápežom rímsky biskup?
Pretože v Ríme zomrel prvý pápež svätý Peter a od tých čias sú jeho nástupcovia rímski biskupi, ktorí od počiatku požívali v takzvanej Pentarchii (tvorili ju piati najvplyvnejší patriarchovia: rímsky, jeruzalemský, alexandrijský, antiochijský a neskôr aj konštantinopolský označovaný tiež ako carihradský) osobitnú autoritu v celej Cirkvi ako primus inter pares, teda prví medzi rovnými. Prvá literárna zmienka o primáte pápeža je u apoštolského otca a u v poradí štvrtého pápeža svätého Klementa Rímskeho v jeho diele Prvý list Korinťanom.