Darovať knihu je ako dať cestovný lístok do sveta
Pri čítaní si každý z nás postavy a okolnosti príbehu v mysli predstaví trochu inak, čo ho vťahuje priamo do deja. Stávame sa akoby spoluautormi. Ilustračná snímka: istockphoto.com
Koľko radostí prinesie kniha aj našim najmenším bytostiam – deťom! Pekne ilustrovaná, farebná, plná zaujímavých a výnimočných príbehov. A ak kniha poteší aj tých najmenších, je to dobré znamenie, že kniha má v našich životoch stále čestné miesto. Pre každého znamená niečo iné, každý má svoju obľúbenú, v mysli sa nám spájajú s nimi rôzne zážitky.
VZÁCNA HODNOTA
Pre redaktora Mariána Špacaia je kniha skvelým spoločníkom na dlhé cestovanie vlakom. A čím je pre neho vzácna? „Tým, že rozvíja predstavivosť, čo nemôže nahradiť ani ten najlepšie spracovaný film.“
Podľa fotoeditorky Eriky Litvákovej je kniha vzácna tým, že nás „obohatí o vzácne myšlienky ľudí, hoci žili aj dávno pred nami, ich múdrosť nás tak vie inšpirovať aj dnes. Dobré knihy nás dokážu robiť dobrými ľuďmi.“
Radi čítame knihy, ktoré majú výpovednú hodnotu, ktoré nám prinesú nové obzory. Alebo rozširujú mentálne zručnosti, ako si to už dlhšie všíma šéfredaktor Ján Lauko na svojej dcére.
„Pri niektorých pasážach ma preruší a pýta sa, čo to znamená. Niektoré príbehy si čítame takmer každý večer, pretože sa jej páčia a zároveň si ich pamätá. A vidím to i na sebe, keď sa mi podarí prelúskať nejakú dobrú knihu. Som rád, že sa dozviem niečo nové, čo mi ponúkne ďalšie témy na uvažovanie. V tomto má kniha naozaj vzácnu hodnotu.“
„Keďže som roky pracovala v knižnom vydavateľstve, viem, koľko talentu, úsilia a námahy je v pozadí vydania každého knižného titulu,“ vníma vzácnosť kníh grafička Gabika Némethová.
„Kniha, to je pôžitok pre všetky zmysly. Darovať knihu je ako dať voľný cestovný lístok do sveta, kde sa človek kochá, obdivuje, ovoniava, ochutnáva, spoznáva, rozpráva, sníva, uvažuje, miluje, smeje sa i dojíma. Podotkla by som, že kniha neznamená krajné riešenie, ak nevieme, čo kúpiť. Treba ju vyberať starostlivo a uvážene, s ohľadom na preferencie, povahu, záľuby, city obdarovaného,“ hovorí jazyková redaktorka Monika Šimoničová.
REDAKCIA ODPORÚČA
Akú dobrú knihu ste naposledy čítali a akú by ste odporučili našim čitateľom?
JÁN LAUKO, ŠÉFREDAKTOR:
Mám rád historické knihy a jednou z tých, ktorá mi najviac utkvela v pamäti, je Norimberský denník. Sú to zápisky súdneho psychológa Gustava Marka Gilberta pri norimberskom procese, ktorý súdil nacistických pohlavárov.
Psychológ Gilbert mal prístup ku všetkým súdeným, s ktorými sa mohol rozprávať o ich motivácii páchať zverstvá, o pocite viny, ale i o tom, či je im ľúto činov, ktorých sa dopustili. Nejde o veľmi povznášajúce úvahy. Človek však zistí, ako uvažuje zlo, a vďaka tomu môže rozpoznať jeho tvár, ktorá sa, žiaľ, ukazuje i dnes.
ZUZANA ARTIMOVÁ, REDAKTORKA:
Momentálne mám rozčítaných viacero kníh. Napríklad knihu Svätý Pavol od francúzskeho spisovateľa Émila Baumanna. Ide o starší český preklad, vydanie je z roku 1938.
Objavila som ho na burze kníh. Keďže apoštol národov patrí pre svoju nekompromisnosť a radikálnosť k mojim obľúbeným svätcom, nemohla som odísť domov bez tejto knihy. Nerada hovorím o obľúbených knihách.
Sú však knihy, ktoré v čitateľovi zanechajú hlboký dojem aj po dlhých rokoch. U mňa to bol napríklad Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena či Rady skúseného diabla od C. S. Lewisa. No najčastejšie siaham po Svätom písme. Múdrejšiu, dobrodružnejšiu a komplexnejšiu knihu som zatiaľ nečítala.
Knihy nikdy nevymiznú z módy ani obľuby. Vždy budú vhodným a vzácnym darčekom. Ilustračná snímka: istockphoto.com
MONIKA ŠIMONIČOVÁ, JAZYKOVÁ REDAKTORKA:
Kniha mňa osobne musí opantať svojou vôňou, musím si na nej popásť oči, fantáziu, musí mi pootvoriť tajomné dvere, za ktorými budú riadky inšpiráciou; riadky, ktoré budú žiť vo mne a so mnou, ku ktorým sa budem chcieť stále vracať.
Cíp mojej pomyselnej knižnej pyramídy preto obsahuje len málo kníh. Okrem Svätého písma tam má svoje miesto napríklad Veľpieseň od Blaise Arminjona a Malý princ.
MARIÁN ŠPACAI, REDAKTOR:
Nedávno si ma získala kniha Archa zmluvy od Rastislava Puchalu, pútavý príbeh gazdovského rodu na pozadí historických premien spišskej dediny. Je peknou ukážkou toho, ako sa kedysi u nás žilo v spätosti s rodnou hrudou.
Aktuálne lúskam román Kľúče od kráľovstva, ktorý napísal Archibald Cronin. Kto má rád príbehy svätcov našich čias, iste ho zaujme kniha z peruánskeho prostredia Umučenie Michala a Zbišeka.
BARBORA KULLAČOVÁ, PRAKTIKANTKA:
Naposledy som čítala knihu od Francine Riversovej Leotina záhrada. A teda zároveň by som ju aj odporučila čitateľom – i keď skôr ženám. Spisovateľka vo väčšine románov, ktoré som od nej čítala, prepája každodenný život a problémy s vierou v Boha. A to je veľmi inšpirujúce.
ERIKA LITVÁKOVÁ, FOTOEDITORKA:
Začítala som sa nedávno do Mojej modlitebnej knihy od Anselma Grüna. Ide o nenápadne útlu knihu, akurát tak do dlaní, no obsahuje rýdze bohatstvo v podobe obľúbených modlitieb svätcov i milo praktické a podnetné modlitbičky na každý deň pri šoférovaní, na túre alebo na prekonanie sebectva.
Ako celoživotná vášnivá čitateľka mám množstvo obľúbených kníh, a preto nemôžem menovať jedinú. Sú knihy, ktoré čítam povedzme s odstupom desaťročia, opakovane, a žasnem, ako sa knihy menia a zrejú spolu s nami. Ale na pustom ostrove by bolo možné prežiť hádam skutočne len s knihou kníh – Svätým písmom.
GABRIELA NÉMETHOVÁ, GRAFIČKA:
Rada čítam knihy rozhovorov, životopisné diela a tiež publikácie reflektujúce našu históriu. Veľmi ma oslovila kniha rozhovorov s kardinálom Martinim Hovory v Jeruzaleme. Zaujímavé sú tiež mnohé osudy ľudí perzekvovaných počas komunizmu, ktoré mapuje vo svojich publikáciách Rudolf Dobiáš.
MONIKA TAKÁČOVÁ, ASISTENTKA ŠÉFREDAKTORA:
Priznám sa, že mám súčasne rozčítaných viacero kníh. Podľa toho, čo ma aktuálne zaujíma, ale možno aj preto, aby som si na čítanie dokázala nájsť čas častejšie a takmer v každej nálade.
Preto knihy striedam, aby som si v daný moment vybrala to najvhodnejšie, na čo mám práve chuť alebo čas. Najčastejšie sú to inšpiratívne knihy s duchovnou hĺbkou alebo psychologické knihy, zamerané skôr na praktický život či porozumenie vzťahom, ktoré žijeme dennodenne.
Momentálne čítam knihu od Peta Greiga s názvom Keď Boh mlčí. Počas leta ma veľmi oslovila kniha Vnútorná sloboda s krátkymi kapitolkami na uvažovanie od Jacqua Philippa.
V mojej, a to nie až takej malej knižnici sú knihy, ktoré mám položené na špeciálnom mieste a ku ktorým sa chcem určite znova vrátiť. Ako prvé je to, samozrejme, Sväté písmo ako môj dennodenný sprievodca životom.