Deti mu dodávajú energiu

S deťmi začal pracovať ešte ako dieťa – siedmak základnej školy. So svojou dnes už manželkou organizovali tábory, viedli tanečný klub.

Hoci na strednej škole u saleziánov v Žiline študoval za stolára, deťom sa venoval aj naďalej. Popri štúdiu pracoval v oratóriu aj s mládežou. Tam sa utvrdil, že chce pokračovať pri formovaní detí. Zvolil si preto cestu učiteľa.

„Deti sú vďačné, úprimné a hneď mi dávajú spätnú väzbu. Každý deň je úplne iný, vždy mám nejakú inú motiváciu, prečo vstúpiť do triedy s úsmevom. Keď tam prídem bez nálady, hneď to cítia, a v tom je tá ťažká rola, že pri dverách sa musím prepnúť tak, aby ony nepocítili, že ten učiteľ práve dnes nie je stavaný na to, aby bol učiteľom,“ ozrejmuje Peter Pallo.

Učenie u neho nie je mučenie

Vyučovanie je podľa neho dynamický proces. S deťmi v svojej triede trávi 4 - 5 hodín denne. Sú tak trochu rodinou a s rodičmi majú výborné vzťahy aj mimo školy – chodia na výlety či opekačky. 

Hodiny si Učiteľ Slovenska prepája do projektových aktivít, „niekedy sa prekrývajú – matematika sa skĺbi so slovenčinou, s prírodovedou a jednotlivé aktivity na seba nadväzujú v projekte, čiže deti niekedy ani nevedia, akú majú hodinu. No, samozrejme, nie je to tak vždy, máme aj klasickú výučbu. Projektové vyučovanie je však pre deti pútavejšie a zábavnejšie a snažím sa ho prepojiť s praxou“. 

Písomiek na prvom stupni veľa nebýva, „ohodnotiť žiakov viem cez projektové aktivity, keďže vidím, ako robia, ako reagujú, ich výstupy sú pre mňa hodnotením“.

Sem-tam sa však nejaká písomka objaví. Píšu sa na papier i elektronicky. „Pri elektronických je výhoda ich rýchleho vyhodnotenia, ale, samozrejme, aby prešli na druhý stupeň, musia mať deti aj návyky bežných písomiek,“ hovorí o vyučovaní Peter Pallo.  

Klasickú tabuľu by ste v triede nenašli

Pred vyše desiatimi rokmi sa jeho trieda stala na Slovensku prvou notebookovou triedou. Školáci sa v modernej cirkevnej škole bežne stretávajú s interaktívnou tabuľou, multiboardom či tabletmi.

„Technológie nepoužívame len v mojej tabletovej triede, aj kolegovia idú týmto smerom. Rodičia to vítajú, pretože dôležité je, aby sa deti do školy tešili. Ak je pre ne vyučovanie pútavé, zábavné, čo na prvom stupni pri deťoch zažívam – hovoria mi, že chodia rady, tak od rodičov tiež prichádza pozitívna spätná väzba.“

Pomocou technológií spája deti so školou aj doma. Už prváci sa vedia pripojiť cez skype a počas choroby tak veľa učiva nevymeškajú. Peter Pallo vysvetľuje, že „poznámky máme aj v elektronickej podobe, čiže ich žiak vidí, viem si od neho vyzbierať cvičenia, takže aj doma má živý vstup na hodine“.

Namiesto klasickej tabule s kriedami majú multiboard – veľký počítač. Technológie im pomáhajú analyzovať písmo, jeho tvar či spôsob písania. „Kedysi sme písali do múky, teraz deti skúšajú prvé tvary obťahovať na tabletoch. Interaktívne veci a technológie sú však len súčasť vyučovania, máme aj klasické metódy, ako je písanie do pracovných zošitov, písaniek.“ 

V škole začínal učiť ako siedmak

Odmalička chodil na umeleckú školu. Keď sa začali zriaďovať cirkevné školy, bol siedmak. „Učitelia už vtedy začali trochu inak vnímať potreby doby; v tom čase za mnou a mojou teraz už manželkou prišla pani učiteľka, či by sme nechceli viesť krúžok s deťmi, ktoré finančne nemajú na to, aby chodili na základnú umeleckú školu,“ prezrádza svoje učiteľské začiatky Peter Pallo.

Dnes si to už tohtoročný Učiteľ Slovenska nevie predstaviť, ale v tom čase mali na starosti okolo 50 prvostupňových detí. „Chodili sme s nimi na túry či výlety, kde nám varili dvaja rodičia ako dozor. Fungovali sme naplno ako dospeláci a doteraz je to pre mňa zaujímavé, že nám tí rodičia dali takú dôveru.

Samozrejme, na hodinách musel byť pedagogický dozor, ale postupne prišlo k tomu, že nám pani učiteľka dôverovala a krúžok sme viedli sami. Deti, ktoré sme učili, nám teraz do tanečnej skupiny nosia svoje deti. Práve tanečný krúžok bol základ manželkinej a mojej práce s deťmi, vtedy ma učiteľstvo začalo napĺňať.“

S deťmi doma i v práci

U saleziánov sa vyučil za stolára, a hoci ho remeslo baví dodnes, neživí sa ním. Bežné stolárske práce však sebe aj priateľom robí sám. Naplno ho zamestnávajú deti – doma i v práci. „Mám dcéru Emku a dvojičky Jakubka a Ninku, tie som aj štyri roky učil. Mali sme s manželkou dohodu, že ja ich učím v škole a ona sa s nimi učí doma. Nemám rolu učiteľa a rodiča, ktorý s nimi musí doťahovať školské veci, doma som už len animátorom a s deťmi riešime zábavné veci.“

Na jar ho čaká svetové finále Global Teacher Prize v Dubaji. Nevníma to však ako súťaž, ide reprezentovať Slovensko a nabrať nové skúsenosti. „Uvidím vyučovanie desiatich finalistov sveta, takže budem priamo na vzdelávaní iných krajín a na to sa teším, že to bude interaktívne a že sa kolegovia budú deliť o svoje aktivity. 

A vízie do budúcna? „Vydržať a nepoľaviť z tempa, aké máme na škole nastavené. Sme výborný kolektív a nesmieme sa dať demotivovať školstvom, ktoré je na Slovensku, ale snažiť sa robiť reformy zvnútra,“ dodáva obľúbený učiteľ z Trstenej.