Diela Vincenta Hložníka zdobia slovenské kostoly

Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dostal Vincent Hložník výzvu a dôveru od vtedajšieho dolnohričovského farského administrátora Štefana Račeka na vymaľovanie obnovovaného kostola. Pripomeňme, že Vincent Hložník bol pre vtedajšiu štátnu totalitnú ideológiu nepohodlným umelcom.

Provokujúca fresková výzdoba kostola v Dolnom Hričove
Počas niekoľkých mesiacov vzniklo netradičné, priam provokujúce, moderné, avšak so skoršou maliarskou výzdobou od Jozefa Hanulu ostro kontrastujúce dielo, ktoré bolo sprvoti prijímané s veľkými rozpakmi.

Podpísal sa pod to autorov expresionistický štýl - charakteristický odklonom od tradičného zobrazovania skutočnosti a príklonom k tvarovému zveličovaniu až k deformovaniu reality - a tiež doposiaľ nevídaná kompozícia spočívajúca vo výbere a v rozložení obsahových elementov.

Na strope a po stenách sú takto zobrazené zdanlivo nesúvisiace témy. Biblické obrazy - Golgoty, patrocínia (sv. Michal), sv. Petra, márnotratného syna, zmŕtvychvstania, sv. Lukáša, apokalypsy - sú konfrontované s novodobými vedecko-technickými výdobytkami (raketoplán, teplovzdušný balón).

Pre autora však táto symbolika mala veľký význam, lebo bola odrazom jeho viery, aktuálnych myšlienok a pocitov. V zdanlivom chaose je sprítomnený odveký - aj súčasný - zápas dobra a zla. To je tiež burcujúci odkaz pre ľudstvo a zároveň prosba, aby sa ľudia vrúcne a nábožne modlili a za každých okolností vytrvali vo viere.

Vitráže
Podklady na vitrážové diela boli vo väčšine prípadov výsledkom tímovej spolupráce Vincenta Hložníka s jeho manželkou Vierou, niektoré aj s dcérami Zuzanou a Agnešou, poprípade so zaťom Ľubomírom Zelinom. V prvej etape (začiatok 50. rokov minulého storočia) to boli prvotiny vitrážových súborov v kostoloch v Dubnici nad Váhom, Kysuckom Lieskovci, Považskej Bystrici a Lokci.

K ďalšej rozsiahlejšej vitrážovej tvorbe došlo až po niekoľkoročnej Hložníkovej nechcenej odmlke a spoločensko-politickom uvoľnení koncom 60. rokov. Táto druhá etapa zahŕňa 70. a 80. roky, počas ktorých boli zrealizované vitráže v jedenástich kostoloch: Zeleneč, Zborov nad Bystricou, Koškovce, Dolný Hričov, Starý Smokovec, Kamenná Poruba, Púchov, Trenčianske Teplice, Huncovce, Námestovo, Kojatice.

Za záverečnú etapu sa považuje prvá polovica 90. rokov a vznik vitráží v kostoloch v obciach Livina a Ivanka pri Nitre.

Hložníkova tvorba už od začiatku naznačuje expresívne smerovanie, ktoré sa logicky experimentálne pretavilo i do vitrážovej sféry. Autorova výtvarná i obsahová autenticita sa prejavila hneď v prvej vývojovej etape a bola celkom odlišná.

Popri akejsi námetovej klasike v podobe napríklad štyroch evanjelistov v Dubnici nad Váhom alebo Najsvätejšej Trojice či Svätej rodiny v Lokci sa začínajú objavovať rozsiahlejšie kristologicko-mariologické cykly (Považská Bystrica) obohatené o národne orientované prvky (napríklad sv. Andrej Svorad a sv. Benedikt v Kysuckom Lieskovci a neskôr viackrát opakované cyrilo-metodské témy).

Toto smerovanie - v nasledujúcich etapách výrazne kompozične i námetovo rozšírené o zásadné udalosti dejín spásy a šírenia evanjelia - už Vincenta Hložníka a jeho tím neopustilo.

Najrozsiahlejšie sakrálne vitrážové kompozície realizoval Vincent Hložník v 70. rokoch. Išlo o novostavby kostolov v Zelenči, Zborove nad Bystricou a Koškovciach. Vo všetkých troch prípadoch ide o monumentálne diela ako súčasť modernej sakrálnej architektúry.

Každé pozostáva z viacnásobných štrbinových okenných polí, osadených v postupnom slede tesne vedľa seba. Takáto skladba umožňuje rozvinúť celý príbeh, čo autor využil na zobrazenie sledu dejín spásy alebo jednotlivých zastavení krížovej cesty.

Spomínaná monumentálna nástenná maľba Vincenta Hložníka v dolnohričovskom kostole je umocnená nemenej pôsobivými okennými vitrážami. Autorský tím tu siahol po netradičných a na vtedajšiu dobu odvážnych témach, ako Obrátenie sv. Pavla, obrazy zo života sv. Augustína, pápeži 20. storočia (najmä Ján XXIII. a Pavol VI. v súvislosti s Druhým vatikánskym koncilom), košickí mučeníci a podobne; všetko doplnené aj trefnými textami, napríklad: „Človek bol stvorený, aby poznal svojho Boha a jemu slúžil.“

Za expresionistický umelecký vrchol sa považujú diela v kostoloch v Huncovciach a Námestove. Vyznačujú sa veľkým dynamizmom (vertikálno-diagonálna kompozícia, excentrické umiestnenie hlavných postáv, skupiny menších postáv, ktoré stoja alebo padajú v nereálnom priestore) a výraznými hypertrofovanými prvkami (abnormálne zväčšenie niektorých údov, najmä končatín).

V záverečnej etape badať zmiernenie dynamickej atmosféry a adresnejšie podanie posolstva upriamením pozornosti na sprievodný text (Kojatice, Livina, Ivanka pri Nitre).

Obrazy
Osobitnú skupinu Hložníkovej tvorby tvoria obrazy (grafiky a maľby) so sakrálnou tematikou. V nej výrazne prevládajú pašiové výjavy, najmä jednotlivé zastavenia krížovej cesty alebo samotná Golgota. Ďalej sú tu zastúpené postavy svätcov (sv. Cyril a Metod, Alžbeta, Dominik, František), Panna Mária a rôzne biblické výjavy (Zmŕtvychvstalý, emauzskí učeníci, márnotratný syn).

Do niektorých kostolov sa dostali vďaka kňazom, ktorí sa s umelcom priatelili a jeho tvorbu preferovali. Kňaz Nitrianskej diecézy Ľudovít Baláži sa podľa svojich vlastných spomienok poznal s Vincentom Hložníkom od roku 1947.

Okrem iných pastoračných miest pôsobil aj v Považskej Bystrici, Krásne nad Kysucou (tam patrila aj filiálka Zborov nad Bystricou) a Ivanke pri Nitre. Všade sa nachádzajú spomínané vitráže. Okrem toho sa v Zborove nad Bystricou nachádza nenápadný zarámovaný pastelový obraz Golgoty, pripomínajúci skôr obrazovú štúdiu.

Kňaz Spišskej diecézy Ján Maga sa s Vincentom Hložníkom spoznal aj vďaka tajným stretnutiam s umelcami počas totality. Legálnu spoluprácu s ním rozvinul najmä po roku 1989, keď jeho dielami ilustroval novovzniknutý diecézny časopis Domov a niektoré svoje knižné publikácie.

Ján Maga ako kežmarský farár v rokoch 1989 - 1991 zabezpečil pre vtedajší farský kostol (dnes bazilika minor) obrazy krížovej cesty od Vincenta Hložníka, ktoré vyvolali v odbornej aj laickej verejnosti protichodné diskusie a reakcie. Krížová cesta obsahovala štrnásť štandardných zastavení, avšak s neštandardným obsahom. Začínala sa výjavom Poslednej večere a končila sa Zmŕtvychvstaním.

Oveľa závažnejší problém nastal s jej umeleckým štýlom. Pomerne silný expresionistický nádych bol v značnom protiklade a nesúlade s prísne gotickou architektúrou a so zariadením chrámu. Obrazy preto skončili vo farskom depozite a sú doposiaľ jedným z najmenej známych majstrových diel.

Ján Maga má veľkú zásluhu na vybudovaní nového Kostola Sedembolestnej Panny Márie v svojom rodisku – obci Švošov. Do moderného interiéru vynikajúco zapadajú dve väčšie Hložníkove olejomaľby znázorňujúce Poslednú večeru a Zmŕtvychvstanie.