Modlitba dáva silu byť oporou

Boh vkladá otca do rodiny, aby bol vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti nablízku manželke, aby sa o všetko delili – radosti, bolesti, námahy i nádeje, píše Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Amoris laetitia z roku 2016.

„Ak si majú byť otec a mama oporou, v prvom rade sa treba spolu veľa modliť. Za deti, ale aj za seba navzájom,“ hovorí Peter Falis, ktorý sa spolu s manželkou podieľa na príprave snúbencov v Trnave. Zároveň sú lektormi kurzov Manželské stretnutia, ktoré v Banskej Bystrici a Drienici organizuje rovnomenné občianske združenie.

URČIŤ SI PRAVIDLÁ

„Možno sme boli vychovávaní tak, že o menšie deti sa viac stará mama. Treba si však uvedomiť, že muž je stále rovnakým členom rodiny. Od začiatku by mal tráviť čas s deťmi a manželkou,“ vysvetľuje otec štyroch detí.

Žena by aj v období materskej dovolenky mala cítiť, že muž je jej naporúdzi. „Tiež som povedal veci, ktoré som potom nesplnil. Postupne som si ale uvedomil, že moje slovo musí byť naozaj slovo muža, ktoré platí a dá sa naň spoľahnúť. My chlapi máme sklon dávať na prvé miesto prácu s odôvodnením, že to robíme pre rodinu. Treba si však určiť pravidlá.“

Ak muž zavalený prácou alebo inými záujmami nepomáha žene budovať jej identitu ako matky, hrozí aj ochabnutie identity ako manželky. „Najhoršie je, keď muž vidí len svoje ťažkosti v práci a nevšíma si starosti manželky. Kvety tiež treba neustále polievať a tak sa treba starať aj omanželku, keď toho má veľa ako matka. Odbremeňovať ju a pomáhať jej i s činnosťami, ktoré by niekto mohol považovať za ženské.“

HĽADAŤ PRIENIK

Peter Falis priznáva, že tiež neraz prišiel vyčerpaný z  práce, kým manželka bola unavená z celého dňa s deťmi a vo vzduchu visel konflikt o tom, kto z nich má väčšie právo na výdych.

„Žena matka tiež potrebuje čas na seba, vyjsť si von, vyčistiť si hlavu. Dôležité je povedať si o svojej vyčerpanosti a hľadať prienik, ako to nastaviť. Mne pomohlo, keď som si po príchode domov spomenul na Ježišove slová: Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma... Túžbu po oddychu som potlačil, šiel som sa hrať s deťmi a bol to veľmi plodný čas.“

Zároveň to prinieslo pokoj potrebný na vychutnanie si úlohy otca a matky. „Manželka ako psychologička popri deťoch dokázala i študovať a urobiť si výcvik, aby potom ľahšie zvládla návrat do práce. Zmeniť jednotvárnosť dní a  umožniť jej realizovať sa bolo len na prospech. Keď som jej pomohol, videl som na nej, že sa cíti sviežejšia, radostnejšia, a ja som cítil, že prichádzam domov ako do miesta prijatia.“