Dobrá žurnalistika si vyžaduje čas

Dobrá profesionálna žurnalistika potrebuje čas. Najmä pri informovaní o vojne a krízových situáciách je nevyhnutné rozumne triediť a oddeliť informácie od propagandy.

Zdôraznila to profesorka etiky médií na mníchovskej Filozofickej fakulte Claudia Paganiniová, v rozhovore pre týždenník Die Furche, keď sa vyjadrovala k téme informovania o vojne.
 

Dať šancu na vlastný názor
 

Bez žurnalistov by sme nedostali informácie o vojne. Dôležité je však ukázať rôzne pohľady na pravdu prostredníctvom kvalitného skúmania a rešpektovania dôstojnosti obetí.

Rodáčka z Innsbrucku zároveň varuje pred tým, aby sa žurnalistika nestala aktivizmom. To ohrozuje možnosť „spotrebiteľov“ informácií vytvoriť si vlastný názor.

Vysvetlila to príkladom vojny na Ukrajine. Vojnové spravodajstvo bolo vždy prostriedkom na získanie výhody. „Európske médiá sa však - aspoň mám taký dojem - snažia o diferencované spracovanie materiálov prichádzajúcich z Ukrajiny.“

A Paganiniová naznačuje: „Úlohou slobodných médií je odfiltrovať zo správ informácie, ktoré ľudia potrebujú na vytvorenie svojho názoru.“
 

Do žurnalistiky nepatrí aktivizmus
 
Na získanie primerane vyváženého obrazu sú v spravodajstve potrební novinári, ktorí sú menej emocionálne angažovaní, informujú s väčším odstupom, ako tí, ktorí zaujmú stanovisko hneď, ako príde na porušovanie ľudských práv.

„Varovala by som pred tým, aby sa žurnalistika stala aktivizmom. Občania by sa totiž mali nakoniec rozhodnúť sami.“

Profesorka ďalej odporučila rozlišovať a uviedla príklad medzi tým, čo prezidenti Ruska a Ukrajiny hovoria, a tým, čo sa de facto deje: „Ak žijem v spoločnosti, ktorá sa dohodla na určitých základných hodnotách a ja s týmito hodnotami súhalsím, nemôžem byť k tomu neutrálny.

Okrem toho zrýchlenie ponuky príspevkov v reálnom čase prostredníctvom sociálnych médií vedie k tomu, že ľudia rýchle spravodajstvo očakávajú aj od tradičnej žurnalistiky. Myslím si, že to je veľký problém,“ vysvetlila Paganiniová.

A úvahu dokončila: „Táto rýchlosť je vo veľkom rozpore so základnými novinárskymi normami, ako je dôkladnosť skúmania alebo zásada dvoch zdrojov. Podľa nej je dôležité, aby sme ako spoločnosť zvážili, aké očakávania sa kladú na profesionálnu žurnalistiku.

Ako spoločnosť nesmieme tlačiť žurnalistiku pred sociálne médiá. Skôr si musíme byť vedomí, že ak chceme kvalitnú žurnalistiku, nemôžeme očakávať rýchlosť, na akú sme zvyknutí zo sociálnych médií.“
 

Sila obrazov v sociálnych médiách
 
Na prvé zapojenie sociálnych médií do informovania o vojne došlo v roku 2010 v Afganistane, pripomenula odborníčka.

Americký fotoreportér Damon Winter vtedy fotografoval vojnu smartfónom, aby bol k vojakom bližšie, menej ich vyrušoval a neskresľoval situáciu ako s klasickou fototechnikou.

Tieto fotografie zároveň zverejňovali na sociálnej sieti samotní vojaci. Dnes sa ešte vo väčšej miere využívajú kanály sociálnych médií.

Ďalšie konflikty, do ktorých sú zapojené sociálne médiá, sa vyskytujú v Turecku, Jemene, Sudáne, Eritrei a vo východnom Kongu.

„Rozprávanie príbehov“ prostredníctvom sociálnych médií, Paganini označuje v kontexte emocionálnej a zážitkovej funkcie obrázkov. Dotvárajú celkový dojem. Potrebné je však uviesť súvislosti, inak sú náchylné na nesprávnu interpretáciu. Obrazová gramotnosť býva totiž nižšia ako textová."

Mediálna etička sa vyslovila, že musíme posilniť toto vedomie, keďže prostredníctvom obrazov sa sprostredkúva určitá interpretácia. V opačnom prípade podľa nej hrozí riziko nesprávneho výkladu.

„A práve na propagandu je najužitočnejšie nekritické správanie médií. Keď sa nehľadá druhý alebo tretí zdroj, ale verí sa prvým informáciám, obrazom a textom, ktoré sa k vám dostanú. A v neposlednom rade nechcete byť konfrontovaní s protichodnými názormi v sociálnych médiách.“

Paganiniová tiež vyzvala na opatrnosť pri zverejňovaní brutálnych záberov, pretože môžu mať veľmi negatívny vplyv na zraniteľné osoby.

Spomenula ľudí, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, ľudí s migračnou a vojnovou skúsenosťou či deti, ktoré nie sú schopné tieto udalosti kategorizovať.

Existuje nebezpečenstvo, že sa dostanú do osobných krízových situácií v dôsledku podnetov, ktoré pochádzajú z týchto obrazov. Okrem toho sa musia rešpektovať práva žijúcich či mŕtvych zobrazovaných osôb.

Napriek dôležitej funkcii „šokujúcich obrazov“, ktoré majú ukázať, aká zlá je vojna, by sa nemal stať mechanizmom, ktorý hodí etické normy cez palubu. Navyše ľudia, ktorí sú emocionálne určitými obrazmi preťažení, sa stiahnu a už o nich nechcú nič vedieť, prípadne si myslia, že je to všetko falošné.

(Zdroj: www.kathpress.at https://www.kathpress.at/goto/meldung/2143603/medienethikerin-guter-professioneller-journalismus-braucht-zeit)