Existenčné voľby

Pre „mestské“ Slovensko hrozba spočíva v tom, že väčšina si zvolí kandidáta, ktorý napomôže centralizovaniu moci a otočí kormidlo viac na východ. „Vidiecke“ Slovensko sa zas obáva, že prezidentské kreslo obsadí kandidát globálnych elít, zástupca kapitalizmu, atlantizmu, progresivizmu či silnejúcich vojnových sirén.

Hoci to nechceme vidieť, obe Slovenská majú aj svoje silné stránky. Z mestského cítiť presvedčenie, že veci môžu a majú byť lepšie a treba sa za ne postaviť. To vidiecke, aj navzdory mestskému podceňovaniu, si zasa ešte stále dokáže vážiť hodnotu vecí, ktoré má a o ktoré nechce prísť.

Pochopiteľne, sú tu aj negatíva. To mestské nemá zmysel pre pozitívne ohodnotenie národnej tradície. Jeho vzdelanosť mu, paradoxne, zužuje obzory a bráni vidieť v minulosti aj niečo dobré. Vykorenenosť a odsunutie viery do súkromia ho robia zraniteľným, a tak podlieha aktuálnym módnym trendom a ideológiám.

Vidiecke Slovensko zasa podceňuje hodnotu vzdelania a kultúrnosti. Vidí v nich iba panské huncútstvo, a preto nedokáže národnú a kresťanskú tradíciu pretaviť na ucelený svetonázor. Končí v politickom pragmatizme. Ako z  toho von? To je nemenej existenčná úloha.

Je potrebné viac a  konkrétne zdôrazňovať hodnotu kresťanskej kultúry. Viera musí mať vyústenie v spôsobe života. Iba tak sa môže na Slovensku obnoviť taký potrebný tretí politický prúd, ktorý by integroval tak národnú a kresťanskú tradíciu, ako aj vzdelanie a zmysel pre kultúrnosť.