František a kontroverzné témy

V priebehu pontifikátu pápeža Františka sa objavilo viacero tém, ktorých interpretácia Svätým Otcom vyvolala rozporuplné názory. Nielen v sekulárnej spoločnosti, ale i vnútri Cirkvi. Pritom sa ukázalo, že vyjadrenie Svätého Otca bolo vytrhnuté z kontextu, prípadne uvažovanie pápeža Františka nebolo správne pochopené. Takýmto bolo aj vyjadrenie Františka k otázke homosexuálov.

Homosexuáli

Pri návrate z jednej z prvých apoštolských ciest, keď letel naspäť do Ríma zo Svetových dní mládeže v Riu de Janeiro v júli 2013, počas tlačovej besedy na palube lietadla odpovedal na otázku, či je vo Vatikáne gej loby.

„Myslím si, že ak sa človek stretne s takouto osobou, musí vedieť rozlišovať dva fakty: prvý, že osoba je homosexuálne orientovaná, a druhý je lobovanie, pretože lobovanie nie je správne. Ak je nejaký človek homosexuál, hľadá Pána a má dobré úmysly, kto som ja, aby som ho súdil?

Katechizmus Katolíckej cirkvi to pekne vysvetľuje: ľudia s homosexuálnymi sklonmi sa nemajú odsúvať na okraj spoločnosti, majú byť integrovaní do spoločnosti. Problém nie je mať tento sklon. Problémom je robiť loby z tohto sklonu.“

V médiách sa začala táto odpoveď interpretovať ako to, že pápež František už neodsudzuje homosexuálne správanie a mení morálku. On sa pritom pridržiaval katechizmu, ktorý v bode 2358 píše:

„Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.

Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.“

Tieto slová Svätý Otec potvrdzuje v apoštolskej exhortácii Amoris leatitia, kde píše, že každá osoba, nezávisle od svojej sexuálnej orientácie, musí byť rešpektovaná vo svojej dôstojnosti a prijatá s úctou, aby sa zabránilo akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie – a osobitným spôsobom každej forme agresie a násilia.

Zároveň však v tomto dokumente dodáva, že vzhľadom na projekty, ktoré chcú zväzky medzi homosexuálnymi osobami postaviť na roveň manželstva, neexistuje nijaký základ pre pripodobňovanie alebo vytváranie analógií, ani vzdialených, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom týkajúcim sa manželstva a rodiny.

„Je neprípustné, aby miestne cirkvi v tejto oblasti podstupovali nátlak a aby medzinárodné organizmy podmieňovali finančnú pomoc pre chudobné krajiny zavádzaním zákonov, ktoré zriaďujú ,manželstvo‘ medzi osobami toho istého pohlavia,“ uvádza pápež František v exhortácii Amoris leatitia.

Svätý Otec teda nemení morálku. Potvrdzuje, že homosexuálne úkony, nie sklony, sú hriech. A homosexuálne cítiaci, ktorý hľadá Pána, túto pravdu prijme. Zároveň však pápež František vyzýva na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ktorú má každá osoba, i homosexuálne cítiaci.

Eucharistia pre rozvedených a znovuzosobášených

Ďalšou témou, ktorá vyvolala polemiky – v tomto prípade vnútri Cirkvi –, bolo pristupovanie k svätému prijímaniu rozvedených a civilne znovuzosobášených. Tomuto pastoračnému aspektu sa takisto venovala exhortácia Amoris laetitia a bol to jeden z jej najdiskutovanejších výstupov.

Pápež František na základe postrehov mnohých synodálnych otcov v nej píše, že „pokrstení, ktorí sú rozvedení a civilne znovuzosobášení, musia byť viac a rozličnými možnými spôsobmi integrovaní do kresťanských spoločenstiev, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek forme pohoršenia“.

Súčasťou tejto integrácie má byť aj posúdenie toho, či a za akých okolností môžu títo ľudia pristupovať k svätému prijímaniu.

Vzhľadom na rôznorodosť konkrétnych situácií exhortácia neponúka všeobecnú kánonickú normatívu aplikovateľnú vo všetkých prípadoch, ale povzbudzuje k „zodpovednému individuálnemu a pastoračnému rozlišovaniu špecifických prípadov, ktoré by malo viesť k uznaniu, že keďže stupeň zodpovednosti nie je rovnaký vo všetkých prípadoch, následky alebo účinky normy nemusia nutne byť vždy rovnaké“.

Exhortácia nehovorí, že rozvedení znovuzosobášení môžu pokojne pristupovať k svätému prijímaniu, ako si to začali vysvetľovať i niektorí teológovia. Františkov úmysel pre denník L’Osservatore Romano vysvetlil člen Pápežskej akadémie vied Rocco Buttiglione:

„Pápež rozvedených znovuzosobášených vyzýva, aby sa vydali na cestu obrátenia. Vyzýva ich, aby sa pýtali svojho svedomia a prijali pomoc duchovného vodcu. Vyzýva ich, aby išli do spovednice, kde predložia svoju situáciu. Vyzýva penitentov a spovedníkov na duchovné rozlišovanie.

Apoštolská exhortácia nehovorí, v ktorom bode tejto cesty môžu dostať rozhrešenie a pristúpiť k prijímaniu. Nehovorí to, pretože rozmanitosť situácií a ľudských okolností je príliš obrovská.

Cesta, ktorú pápež ponúka rozvedeným znovuzosobášeným, je presne to, čo Cirkev ponúka všetkým hriešnikom: choď sa vyspovedať a tvoj spovedník posúdi všetky okolnosti a rozhodne, či ti dá rozhrešenie a dovolí, aby si pristupoval k prijímaniu alebo nie.

Je isté, že penitent, pokiaľ manželstvo nebolo neplatné, žije v objektívnej situácii hriechu. Treba však zistiť, či nesie plnú subjektívnu zodpovednosť za vinu. Preto ide na spoveď.“

Profesor Buttiglione pripúšťa riziko, že niektorí budú svätokrádežne pristupovať k prijímaniu. Pokiaľ tak činia, jedia a pijú si odsúdenie. „Je úlohou biskupských konferencií jednotlivých krajín, každého biskupa a v konečnom dôsledku každého veriaceho prijať vhodné opatrenia, aby sa maximalizoval prínos tohto pastoračného kurzu a minimalizovalo riziko, ktoré obnáša.“

Niektorí dávajú názor z Amoris laetitia do protikladu s exhortáciou Jána Pavla II. Familiaris consortio. Vo Františkovom prístupe vidia subjektivizmus v etike, proti ktorému vystupoval Ján Pavol II. Podľa tejto etiky každý skutok môže byť dobrý alebo zlý podľa okolností, ktoré ho sprevádzajú.

„Pápež František však v súlade so svojím predchodcom hovorí, že niektoré skutky sú samy osebe zlé (napríklad cudzoložstvo) nezávisle od okolností a úmyslov toho, kto ich koná. Žiadna okolnosť nemôže urobiť dobrým skutok, ktorý je vnútorne zlý. Okolnosti však môžu zväčšiť alebo zmenšiť morálnu zodpovednosť toho, kto sa ich dopustil,“ vysvetlil Rocco Buttiglione.

Zneužívanie

Veľkou ranou pre Cirkev a veľmi diskutovanou témou je zneužívanie maloletých. Pápež František sa viackrát osobne stretol s obeťami sexuálneho zneužívania kňazmi a tieto prípady ho veľmi zarmútili.

V marci 2014 preto zriadil Pápežskú komisiu na ochranu maloletých s cieľom ponúknuť návrhy a iniciatívy zamerané na zlepšenie noriem a procedúr na ochranu všetkých maloletých i zraniteľných dospelých.

„Treba urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa z Cirkvi vykorenila pliaga sexuálneho zneužívania maloletých a otvorila sa tak cesta zmierenia a uzdravenia pre tých, ktorí boli zneužití,“ uviedol Svätý Otec v liste predsedom biskupských konferencií a vyšším predstaveným inštitútov zasväteného života vo februári 2015.

Pápež František na stretnutí s členmi komisie na ochranu maloletých v septembri 2017 povedal, že pohoršenie sexuálneho zneužívania je strašnou prehrou celého ľudstva. Obzvlášť zahanbujúce je zneužívanie duchovnými, ktorí by sa mali tešiť najväčšej dôvere.

„Treba jasne povedať, že sexuálne zneužívanie je strašný hriech, úplne nezlučiteľný s tým, čo nás učí Kristus a Cirkev,“ zdôraznil Svätý Otec. Zároveň potvrdil nulovú toleranciu v prípade zneužívania a povedal, že Cirkev na všetkých úrovniach odpovie aplikovaním prísnejších procedúr voči tým, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu.

A tak sa i stalo. Viacerí kňazi boli pozbavení duchovného stavu, medzi nimi i americký kardinál Theodor McCarrick, ktorý bol uznaný vinným zo zneužívania sviatosti zmierenia a z porušovania šiesteho prikázania s maloletými i dospelými s priťažujúcou okolnosťou zneužitia moci.

Na druhej strane Svätý Otec vyjadril podporu kňazom a biskupom, ktorí boli nespravodlivo obvinení zo zneužívania či zakrývania prípadov zneužívania. Najznámejší je zrejme prípad austrálskeho kardinála Georgea Pella, ktorý vyše roka strávil vo väzení, kým ho austrálsky Najvyšší súd oslobodil.

Vatikán začal pracovať na ochrane aj na inštitucionálnej úrovni. Reforma kánonického trestného práva zahrnula trestné činy zneužívania do oblasti trestných činov proti životu, dôstojnosti a slobode človeka.

„Nie sú to už čisto len ,hanebnosti‘ či veci ,nehodné duchovných‘, ale zdôrazňuje sa, že z pohľadu Cirkvi musí byť dôstojnosť človeka daná do centra a musí sa rešpektovať, pretože je Božím obrazom a tak ako Boží obraz,“ vysvetlil páter Federico Lombardi, SJ, bývalý vatikánsky hovorca.

Koncom marca 2019 boli vyhlásené nové zákony a usmernenia týkajúce sa Vatikánu a Svätej stolice, ktoré rozširujú ponímanie zneužívania v zmysle nielen maloletých, ale aj „zraniteľných osôb“.

V máji 2019 bolo vyhlásené motu proprio Vos estis lux mundi (Vy ste svetlo sveta), v ktorom pápež nariadil, aby sa vo všetkých diecézach zriadili úrady, ktoré budú prijímať udania a iniciovať postupy, ako reagovať na zneužívania.

Zaviedol tiež povinnosť pre všetkých kňazov a rehoľníčky nahlasovať akékoľvek zneužívanie, o ktorom by sa dozvedeli, a pozval k tomu i laických členov Cirkvi. Stanovil takisto zákonný postup ohľadom udaní týkajúcich sa predstavených na najvyšších stupňoch – rehoľných generálnych predstavených, biskupov, kardinálov – nielen zo zneužívania, ale aj v prípadoch „zakrývania“.

Tiež bolo vydané vademékum, ktoré pre potreby biskupov a zodpovedných osôb vysvetľuje všetky body, ktoré potrebujú vedieť a čo majú robiť v rôznych situáciách. Niektorí kritici však napriek týmto krokom pápežovi vyčítajú nečinnosť.

No Cirkev sa opatreniami postavila k tomuto problému a rieši ho, podnikla potrebné kroky a stanovila normy, postupy a pravidlá na jeho správne riešenie. Samozrejme, cesta k opätovnému nadobudnutiu dôvery bude ešte dlhá.