Korona kríza potrápila aj matky v núdzi
Na deň detí organizátori Národného pochodu za život s otcom biskupom Jozefom Haľkom odhalili na fasáde budovy nemocnice milosrdných bratov na Námestí SNP v Bratislave pamätník nenarodeným deťom. Snímka: KN/Erika Litváková
Marcela Dobešová - predsedníčka Fóra života
Združujete viaceré pro-life organizácie. Čomu pripisujete stúpajúci počet záujemkýň o pomoc v posledných mesiacoch?
Ľudia trávia viac času doma, v svojich rodinách, v uzavretých priestoroch a ich problémy sa stávajú vypuklejšími. Nemyslím len na domáce násilie, kde nás kontaktujú ženy cez Linku pomoci, ktorú spravuje Áno pre život.
V posledných dňoch sa nám ozýva čoraz viac žien, ktoré riešia otázky, čo majú dať svojim deťom jesť. Keď deti nechodia do školy, mama musí variť viac, čo je väčší tlak na rodinný rozpočet. Strata zamestnania a korona kríza sa podpísali pod nedostatok finančných prostriedkov rodín, ktoré aj pred krízou dokázali prežiť len s ťažkosťami.
Akú pomoc najčastejšie vyhľadávajú – ide skôr o materiálne zabezpečenie alebo psychologickú pomoc?
Nedá sa to úplne paušalizovať. Do Poradne Alexis sa ozývajú ženy, ktoré veľmi trpia po strate nenarodeného dieťaťa. Máme klientku, ktorá sa ozvala po 21 rokoch od potratu a trpela bez toho, aby vyhľadala pomoc.
Alebo iný príbeh z Centra konkrétnej pomoci Femina - syn so psychickými problémami týral vlastných rodičov, ktorým sme zabezpečili náhradné ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a pomohli vybaviť ďalšiu sociálnu pomoc.
Pro-life organizácie najviac vidieť a počuť pri organizovaní Pochodu za život či pri pripomienkovaní legislatívnych návrhov o ochrane života. Ako však reálne tieto organizácie pomáhajú ohrozeným skupinám ľudí?
V roku 1998 sme založili občianske združenie Áno pre život a zriadili sme jeden z prvých domov pre týrané ženy - aj tehotné. Neskôr vznikol projekt Zachráňme životy, v ktorom ide o darcovský systém finančnej podpory tehotných matiek v núdzi.
Z praxe sme zistili, že ženy potrebujú aj psychologickú pomoc – vytvorili sme Poradňu Alexis. Rozšírila sa nielen o pomoc pre nečakane tehotné ženy, ale pomáhame aj ženám, ktoré sa nevedia vyrovnať so stratou nenarodeného dieťaťa.
V centre konkrétnej pomoci Femina ide o finančnú a hmotnú pomoc pre tehotné matky, dievčatá a rodiny v ťažkých životných situáciách. Vytvorili sme projekt Sieť pomoci, kde sme spojili Centrá pre rodiny, aby sme pomohli rodinám a ženám v núdzi.
Prípadov za posledné roky pribúda. Je to alarmujúce číslo alebo, práve naopak, pozitívne, že sa čoraz viac žien snaží počaté dieťa ochrániť?
Je fakt, že počet umelých potratov klesá. Dnes sú ale dostupné sofistikovanejšie spôsoby, ako ukončiť počatý život.
Prirodzené metódy plánovania rodičovstva sú prospešné a bezpečné nielen pre zdravie ženy. Toto je pro-life postoj, kde má žena v úcte samu seba, svoje telo a aj samotný život. Preto kladieme dôraz na prevenciu a výchovu, lebo to považujeme za najlepšiu cestu, ako predchádzať nečakaným tehotenstvám a z toho vzniknutým problémom.
Mária Demeterová - koordinátorka projektu Zachráňme životy
Prečo sa na vás ženy obracajú, aké majú dôvody a príbehy?
Obracajú sa na nás tehotné ženy, matky s deťmi a rodiny v zložitej životnej situácii, ktoré sa napriek ťažkostiam rozhodli priviesť na svet dieťatko. Príčiny sú rôzne - nedostatok podpory od partnera, rodiny, priateľov, mladistvé matky. Extrémne zlá finančná situácia, strata zamestnania, partner vo väzení, strata strechy nad hlavou, alkohol, násilie.
Koľkým ženám momentálne pomáhate?
Ich počet závisí od množstva darovaných prostriedkov. Zaznamenali sme mierny nárast, najmä mladistvých žien, ale počet príjemkýň pomoci je vysoký počas celého roka. Najviac sa zvyšuje v jesennom období. Od začiatku tohto roka je v projekte 20–21 žien. Niektoré odchádzajú, iné zaraďujeme v závislosti od množstva poskytnutých darov v mesiaci.
Za 13 rokov fungovania sme mali 183 žien a riešili sme okolo 3 000 prípadov. Každý mesiac prispievame priemerne 19 príjemkyniam pomoci. Priemerné mesačné náklady na jednu matku v projekte sú 200 až 250 eur.
Aké druhy pomoci poskytujete?
V projekte máme tri typy matiek. Prvá skupina, s ktorou sme pracovali od začiatku, sú ženy v azylovom centre, ktorým prispievame na ubytovanie, stravu, hygienické potreby, lieky, odbornú pomoc. Po narodení dieťatka na plienky, výbavičku, prípadne mlieko. Príspevok zohľadňuje aj počet detí, o ktoré sa matka stará.
Druhú skupinu tvoria matky, ktoré zostávajú v pôvodnom rodinnom prostredí - a poskytujeme im príspevok na bývanie, stravu, pomoc deťom a bábätku po narodení. Pracujeme s nimi ambulantne.
Od minulého roka sme mali v projekte aj viaceré rodiny. Podpora sa však zacieľuje predovšetkým na tých najbezbrannejších. Dbáme na to, aby mali najmä strechu nad hlavou, jedlo, hygienické potreby a najzákladnejšie veci.
Zuzana Stohlová Kiňová – riaditeľka Poradne Alexis
V čase korona krízy stúpol počet žien, ktoré sa na vás obrátili. Čomu to pripisujete?
Nárast prípadov zaznamenávame vždy po väčších prázdninách (letných, vianočných), keď ľudia trávia spolu viac času. A práve opatrenia súvisiace s COVID-19 priniesli tento istý stav.
Zaujímavé je, že nám klesol počet neplánovane tehotných tínedžeriek a riešime viac matiek, ktoré už majú viac detí a neplánovane otehotneli. Tiež mierne stúpol počet mužov a žien, ktorí sa trápia po spontánnom alebo umelom potrate. Ľudia majú viac času premýšľať nad vecami, o ktorých v bežnom zhone života neuvažujú.
Prečo hrozí, že sa o tieto ženy nebude mať kto včas postarať?
Priemerne mesačne riešime 25 nových prípadov, ktoré zvyknú prejsť aj do opakovaných kontaktov. Naše personálne kapacity sú však obmedzené výškou zdrojov, ktoré máme.
Ak by však naďalej rástol počet prípadov, hrozí, že potrebná odpoveď klientkam nepríde včas. Snažíme sa ozvať novému kontaktu do 24 hodín. Aj my potrebujeme pomoc, aby sme v tom neboli sami.
Preto chcem veľmi pekne poďakovať každému, kto nás akokoľvek finančne podporil či podporí.
V roku 2020 evidujete 126 nových prípadov, z toho 13 mužov. Čo trápi mužov? Prečo sa na vás obracajú?
Väčšina hľadá pomoc pre svoju partnerku po umelom alebo spontánnom potrate ich spoločného dieťaťa, jej prežívanie i správanie sa výrazne zmenili a partneri im nevedia pomôcť.
Rovnako sú to muži, ktorých partnerka nečakane otehotnela - a buď zisťujú informácie, ako overiť jej tehotenstvo, alebo hľadajú informácie o možnostiach potratu. Mali sme aj prípad, keď takýto muž zavolal s tým, že hľadá potratovú kliniku a rozhovor sme rozvinuli, pozvali do komunikácie partnerku a nakoniec si dieťatko nechali.
Len za posledné dva mesiace ste riešili viac než 50 prípadov. Je to dobré alebo zlé číslo?
Vnímame veľmi pozitívne, že ženy hľadajú aj iné možnosti riešenia neplánovaného tehotenstva, než je interrupcia, a nekonajú skratovo, bez zváženia všetkých možností. Číslo je však stále nízke. Na Slovensku bolo minulý rok vykonaných 7 153 potratov. My sme v minulom roku riešili „len“ 264 prípadov. Vynára sa tu teda viac otázok, ktoré je potrebné rozobrať.