Kto dáva popolec pápežovi

Vďaka slovenskej stope je hľadanie odpovede na túto otázku jednoduchšie. Pápežovi popolec udeľuje kardinál kňaz Baziliky sv. Sabíny na rímskom vrchu Aventín. Od roku 1996 je ním kardinál Jozef Tomko (* 11. marca 1924).

Rodák z  Udavského udeľoval popolec už trom pápežom – Jánovi Pavlovi II., Benediktovi XVI. a Františkovi. Zároveň on sám prijal znak popolca od týchto troch pontifikov.

Pred kardinálom Jozefom Tomkom mal v  bazilike na starosti tento úkon francúzsky kardinál Gabriel-Marie Garrone, ktorý bol kardinálom kňazom Baziliky sv. Sabíny v rokoch 1967 až 1994.

STAROBYLÁ TRADÍCIA

Ako však vznikla tradícia, že pápeži prichádzajú na Popolcovú stredu do baziliky na Aventínskom vrchu? Už v 5. storočí, keď bol tento chrám postavený, sa kresťania 40 dní pred Veľkou nocou zhromažďovali v Kostole sv. Anastázie, odkiaľ viedli procesiu k Bazilike sv. Sabíny.

Bol to prejav ich pokánia, ktorým vstupovali do Pôstneho obdobia. Zároveň výstup na vrch symbolizoval úsilie, ktoré veriaci vynakladajú, aby dosiahli svätosť svojej duše.

Spomínané dva chrámy si veriaci vybrali zrejme preto, že to boli takzvané staničné kostoly, čo znamenalo, že mali významné postavenie v ranom kresťanstve alebo boli postavené na mieste hrobu svätca či mučeníka ranej Cirkvi.

K tomuto sláveniu sa v roku 1587 pridal aj pápež Sixtus V., ktorý tým zaviedol tradíciu, že hlava Katolíckej cirkvi každoročne začínala pôst na Aventínskom vrchu. V roku 1700 síce pápež Klement VI. tento zvyk prerušil, no v roku 1962 sa k nemu opäť vrátil pápež Ján XXIII.

Ten však urobil menšiu zmenu – k Bazilike sv. Sabíny prichádzala procesia nie z Kostola sv. Anastázie, ale z Kostola sv. Anzelma, ktorý sa nachádza niekoľko metrov od baziliky.

BAZILIKA S BOHATOU HISTÓRIOU

Rímska Bazilika sv. Sabíny však nie je významná iba tým, že tam pápeži vstupujú do Pôstneho obdobia. Chrám má veľkú historickú hodnotu, keďže ide o jeden z najstarších zachovaných rímskych kostolov.

Bazilika bola budovaná v rokoch 422 až 440 počas pontifikátov dvoch pápežov – Celestína I. a Sixta III. Dal ju postaviť dalmátsky kňaz Peter z Ilýrie. Prečo bolo zvolené patrocínium svätej Sabíny, nie je úplne zrejmé, keďže aj o samotnej Sabíne vieme iba z legendy.

Tradične sa však predpokladá, že bazilika sa nachádza na mieste domu tejto Rimanky, ktorú mala na kresťanskú vieru obrátiť jej slúžka Serapia. Obe boli pre svoju vieru umučené okolo roku 126.

Chrám prešiel v priebehu storočí niekoľkými rekonštrukciami, no až doteraz sa zachovali pôvodné dvere z cyprusového dreva. Je na nich viacero reliéfov, pričom jeden z  nich zachytáva jedno z  vôbec najstarších zachovaných zobrazení Kristovej smrti na kríži.

V roku 1218 pápež Honorius III. zveril kostol vtedy sa rozvíjajúcemu rádu dominikánov, ktorý kostol spravuje dodnes. Krátko pred smrťou v kláštore vedľa kostola žil aj samotný zakladateľ rehole svätý Dominik. Zdržiaval sa tam aj svätý Pius V., Hyacint Poľský či Tomáš Akvinský.

KEĎ PÁPEŽI NEPRIŠLI

Vráťme sa ešte k tradícii pápežských slávení Popolcovej stredy v Bazilike sv. Sabíny. Od jej obnovenia v roku 1962 sa ju pápeži každoročne snažili zachovávať. Za posledných 17 rokov však nastali tri výnimky.

V roku 2005 Ján Pavol II. nebol schopný pre podlomené zdravie zúčastniť sa na liturgickom slávení; o necelé dva mesiace neskôr zomrel. Ďalšie dve výnimky sa spájajú s pontifikátom pápeža Františka.

V roku 2016 slávil liturgiu Popolcovej stredy v Bazilike sv. Petra, kde spolu s ním koncelebrovalo okolo osemsto kňazov z rôznych kontinentov, ktorých pápež na konci svätej omše vyslal do sveta ako misionárov milosrdenstva v rámci prebiehajúceho mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva.

Pre pandémiu uprednostnil Baziliku sv. Petra aj minulý rok. Pretrvávali totiž obavy, že zhromaždenie na Aventíne by sa mohlo stať ohniskom šírenia koronavírusu.