Môže sa to stať každému

Nepovieme nič nové, že doteraz vyšlo množstvo odborných príspevkov či publicistických článkov venujúcich sa téme Alzheimerovej choroby. Pátrať po príčinách vzniku a objavovať nepoznané súvislosti nám pomohla vedecká pracovníčka Svatava Kašparová (59), ktorá pracuje na výskumnom pracovisku in vivo Nukleárnej magnetickej rezonancie (NMR) v Bratislave-Kramároch. 

Zaoberáte sa výskumom neurodegeneratívnych chorôb, ku ktorým patrí Alzheimerova choroba. Aký je jej výskyt? 

Predmetom nášho výskumu sú predklinické štúdie neurodegenerácie mozgu, respektíve diagnostika ich skorých štádií, ktoré sa vyvíjajú v pomerne dlhom časovom intervale, a ich následná terapia. Neurodegeneráciu simulujeme na malých experimentálnych zvieratách – potkanoch, ktoré skúmame multimodálnymi technikami magnetickej rezonancie, ktoré sú neinvazívne, a preto sú veľmi vhodnou metódou na štúdium chronických chorôb.

Môžeme ich opakovane pozorovať, či už pomocou najrôznejších obrazov magnetickej rezonancie alebo prostredníctvom metabolických zmien (MR spektroskopiou). Medzi takéto choroby patrí aj Alzheimerova choroba, ktorá je v súčasnej dobe najrozšírenejším dementným stavom v populácii. A vzhľadom na predlžujúci sa vek našej populácie sa výskyt v súčasnosti zvyšuje a bude pravdepodobne rásť aj v budúcnosti. 

Ako vedkyňa vysvetlí, kedy má človek s chorobou problém?
 
Odpoveď na túto otázku je nejednoznačná, pretože pojmom Alzheimerova choroba (nie je to ochorenie, lebo ochorenie je napríklad chrípka) označujeme dnes pomerne široké spektrum dementných stavov familiárnej (dedičnej) formy, ktorá má genetický podklad, ale vyskytuje sa minoritne (cca 5 – 7 percent); a ostatných typov demencií, či už vaskulárnej (cievnej), alebo metabolickej prípadne inej sporadickej forme.

Vyvíja sa v dlhom časovom úseku (v konečnom dôsledku vyúsťuje do degenerácie mozgových regiónov) a prejavuje sa v neskoršom veku po 65. roku života, respektíve v 80. roku je jej výskyt približne na úrovni 70 percent. Úsilie vedcov spočíva v hľadaní presných biomarkerov týchto stavov, ako aj účinnej terapie na zastavenie, prípadne zvrátenie tejto degenerácie.

Čo môže byť jej spúšťačom ?

Ani na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Sú len hypotézy, o ktorých sa môžete dočítať. Napríklad k cievnej demencii najčastejšie dochádza po náhlej mozgovej príhode alebo v prípade mnohopočetnej ischemizácie. Môže byť sprevádzaná hypertenziou, metabolickým syndrómom, prípadne infarktom myokardu.

V súčasnej dobe sa diskutuje o spojitosti demencie s diabetom typu 2 a obezitou. Ďalej to môžu byť najrôznejšie duševné poruchy súvisiace s neprimeraným stresom, nedostatkom spánku a už spomínané genetické predispozície, ktoré sa dajú odhaliť krvným testom. 

Získali ste ocenenie na konferencii v Ženeve za objavenie enzýmu kreatínkináza v mozgu. Na čo poslúžil poznatok?  

Enzým kreatínkináza nie je typický len pre srdcový sval, ale tento enzým, respektíve jeho niekoľko izoforiem sa vyskytuje vo všetkých bunkách, ktoré majú premenlivé energetické nároky. Sú to napríklad svalové bunky, spermie; alebo aj v našom oku sa vyskytuje a pracuje veľmi účinne. Pretože mozgové bunky si veľmi intenzívne vymieňajú energiu, vyskytuje sa aj v mozgu, hlavne v šedej kôre (hipokampus) a regiónoch, ktoré zodpovedajú za intelektuálne aktivity.

Metabolizmus šedej kôry skúmame aj v našom in vivo MRI/MRS laboratóriu. Zistili sme jeho zníženú aktivitu pri cievnej forme degenerácie mozgu. Bolo to už pomerne dávno, čo sme tento poznatok publikovali, navyše v čase, keď v humánnej medicíne fosforová spektroskopia nebola spoľahlivá a dostupná. V súčasnosti vo svete už existuje hardvérové vybavenie v humánnych 7-teslových magnetoch, tak dúfam, že sa tento parameter bude môcť merať aj u ľudí.  

Kde hľadať genézu tejto choroby? 

Presná príčina vzniku choroby je neznáma, pravdepodobne aj preto, že je multifaktoriálna, čiže má viacero príčin, ktoré som už spomínala, mám na mysli sporadickú formu demencie Alzheimerovho typu bez genetických predispozícií.

Genézu tejto choroby môžeme hľadať napríklad aj v nesprávnom životnom štýle, nedostatku pohybovej aktivity a prejedaní sa neplnohodnotnými potravinami, sladkosťami, nadmernými aditívami a pod. Usudzujem podľa toho, že najväčší výskyt Alzheimerovej choroby je v USA a vo vyspelých západných krajinách, kde sú problémy s obezitou, cukrovkou, ktoré súvisia s presladenými priemyselnými produktmi a nezdravou stravou plnou aditív. 

Spája sa s vyšším vekom. Môže nastúpiť aj skôr a aké sú je najčastejšie pozorovateľné vonkajšie prejavy?
 
Áno, familiárna, teda genetická forma Alzheimerovej choroby nastupuje oveľa skôr, aj pred päťdesiatkou a má rýchly priebeh. Základné prejavy demencie sú poruchy kognitívnych (poznávacích) a nekognitívnych funkcií, ale sú to i telesné symptómy.

Medzi poznávacie schopnosti patrí pamäť, myslenie či intelekt. Ich súčasťou je aj vnímanie (identifikácia a vyhodnocovanie podnetov) a pozornosť, tiež aj schopnosti ako čítanie, počítanie, porozumenie, logické myslenie. Hoci pojem demencia je spájaný veľakrát len s poruchami pamäti, dochádza aj k ďalším poruchám kognitívnych funkcií.

Príznaky demencie môžu byť sprevádzané neuropsychiatrickými symptómami, ako je porucha nálady, bludy, halucinácie či poruchy spánkového rytmu. Telesné symptómy sa prejavujú stratou hmotnosti, ubúdaním svalovej hmoty a poruchou kontinencie. Všetky spomenuté príznaky pri demencii sa spoločne podieľajú na postupnej strate osobnosti jednotlivca, čo ma za následok obmedzenie jeho samostatnosti.

V svojej vedeckej práci sa snažíte s alzheimerom bojovať? Môže preto niečo urobiť aj laik?

Možnosti laika v boji s Alzheimerovou chorobou sú skôr filozofickou otázkou. Je to podobné, ako by ste sa spýtali, čo môžeme urobiť, aby sme neochoreli na vysoký krvný tlak alebo rakovinu. Chorobu totiž zaraďujeme, respektíve jej negenetickú formu, medzi civilizačné, degeneračné choroby. Súvisí s predlžujúcim sa vekom a životným štýlom spojeným so stresom a s ďalšími, hlavne metabolickými faktormi.

Naša vedecká práca sa týka hľadania včasných biomarkerov, čiže indikátorov degenerácie mozgu, pomocou nových zobrazovacích techník (traktografie a volumetrie) a tiež pomocou sledovania včasných metabolických anomálií v presne určených regiónoch mozgu, ktoré súvisia s intelektuálnou činnosťou. Včasná diagnostika je pre túto chorobu kľúčová, podobne ako aj pri iných vážnych chorobách.

„Hľadanie“ metódami in vivo MRI (zobrazovanie) a MRS (spektroskopia) je však v súčasnosti podstatne ohrozené zvýšenými nákladmi na prevádzku laboratória. Keďže v tomto roku vzrástla cena hélia približne o 100 percent, je veľmi ťažké tieto náklady hradiť z našich projektov. Hélium sa musí dopĺňať do výskumného magnetu spolu s tekutým dusíkom, aby sa udržali jeho supravodivé vlastnosti, na ktorých je založená technika magnetickej rezonancie.

Finančné aspekty sa prirodzene odrážajú aj v odlive najlepších študentov do zahraničia. S týmito problémami však zápasí väčšina výskumných pracovísk na Slovensku. Ale aby som odpovedala priamo na vašu otázku: my sa snažíme nájsť biomarkery včasných štádií neurodegenerácie, aby sme ju mohli zastaviť vhodnými liekmi chrániacimi neuronálnu činnosť (nervových buniek). Z našich posledných výsledkov vyplynulo, že sme na dobrej ceste. Či sa nám podarí tento náš cieľ naplniť je aj pre akútny nedostatok financií na prevádzku laboratória otázne.