Musíme byť hnacou silou zmierenia

Základom našej úcty k životu je vedomie, že „život človeka pochádza od Boha, je jeho darom, jeho obrazom a odrazom, účasťou na jeho oživujúcom dychu“. Takto to opísal svätý Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae.

Pápež v tomto dokumente potvrdil učenie Katolíckej cirkvi o potratoch, eutanázii a ďalších bioetických otázkach. Zároveň v ňom pripomenul požiadavku preukazovať úctu a lásku každej osobe a jej životu, a to od počatia až po prirodzenú smrť.

Často sa stretávame s tým, že o úcte k životu hovoríme hlavne pri týchto dvoch krajných situáciách, no požiadavka na ochranu života sa vzťahuje aj na jeho aktívnu časť. A dnes sa javí ako veľmi akútna. V spoločnosti totiž silnie napätie, narastá rozdelenie medzi ľuďmi a dialóg v takmer každej sfére postihla absencia rešpektu.

Len uplynulé dni priniesli správy o zintenzívnených bojoch na Ukrajine a vo Svätej zemi, o nikam nevedúcich snahách o mierové rokovania, o  vraždách vplyvných aktivistov. Vidíme tiež nenávistné prejavy vo verejnom priestore, pričom nevraživosť sa čoraz viac presúva i do toho súkromného.