Pápež má k jezuitom stále srdečný vzťah
Pápež František počas súkromnej svätej omše 8. decembra 2020 v Krypte Narodenia v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Na tomto mieste slávil svoju prvú svätú omšu sv. Ignác z Loyoly v roku 1538. Snímka: profimedia.sk
Ako v tomto jubilejnom roku povzbudil pápež František jezuitov?
Ignaciánsky jubilejný rok sa začal 20. mája tohto roku v deň päťstého výročia zranenia sv. Ignáca v Pamplone, ktoré sa považuje za začiatok cesty obrátenia tohto svätca.
O niekoľko dní nato sa aj prostredníctvom internetu uskutočnila po celom svete modlitbová vigília s názvom Putovanie s Ignácom. Túto príležitosť využil aj pápež František, aby svojím príhovorom povzbudil celú ignaciánsku rodinu.
František je prvým pápežom zo Spoločnosti Ježišovej. Zmenilo sa niečo vo vašom rehoľnom poslaní, smerovaní či chápaní od začiatku jeho pontifikátu?
Život Katolíckej cirkvi, ako aj rehole, to je predovšetkým kontinuita živej tradície. Poslanie rehole vychádza z charizmy zakladateľa a spirituality, ktorú Boh dal každej reholi, a to ostáva nezmenené.
Od nástupu pápeža Františka na pápežský stolec Spoločnosť Ježišova aktualizovala alebo presnejšie zadefinovala svoje apoštolské preferencie. Po prvé – ukázať cestu k Bohu skrze duchovné cvičenia a rozlišovanie.
Po druhé – v poslaní zmierenia a spravodlivosti kráčať s chudobnými, s ľuďmi odsunutými na kraj spoločnosti a s tými, ktorých dôstojnosť bola pošliapaná. Tretia oblasť – sprevádzať mladých ľudí v stvárňovaní budúcnosti naplnenej nádejou. A posledná – spolupracovať v starostlivosti o náš spoločný domov.
Nebolo to z jeho iniciatívy, ale riadna plánovaná súčasť riadenia a života rehole. On ich nie ako jezuita, ale ako hlava Cirkvi schválil a potvrdil.
Ako vnímate v reholi jeho pontifikát?
Na túto otázku, myslím si, neexistuje adekvátna odpoveď. Ako pri každom pápežovi – Spoločnosť Ježišova načúva jeho slovám a posolstvu, prostredníctvom ktorých Duch hovorí, povzbudzuje a vedie svoju Cirkev. My sa snažíme prostredníctvom našej charizmy toto všetko prinášať a aktualizovať do tohto sveta a medzi ľudí, uprostred ktorých žijeme.
Akým jezuitom bol Jorge Mario Bergoglio počas vykonávania funkcie argentínskeho provinciálneho predstaveného a akým je počas pápežskej funkcie?
Púšťať sa do hodnotenia žijúceho jezuitu a aktuálneho pápeža by malo príchuť akéhosi cirkevného politikárčenia. My jezuiti sa usilujeme vyznačovať sa poslušnosťou a službou pápežovi a nie hodnotením. Zároveň ale môžem povedať, že ja sám som provinciál.
Viem, aké to je robiť ťažké, nevyhnutné a niekedy nepopulárne rozhodnutia na základe okolností a informácií, ktoré sú známe iba mne a nemôžem ich dať iným na vedomie. A on musel viesť a robiť rozhodnutia v časoch tvrdej štátnej diktatúry.
Ale na túto otázku môžeme nájsť odpoveď priamo u Boha. On pozná, aký Jorge Mario Bergoglio je a čo všetko robil a ako pápež František robí. On si ho vyvolil za provinciála, následne za biskupa a teraz za pápeža. Myslím si, že tu môžeme nájsť jasnú a presnú odpoveď.
V októbri 2016 prišiel pápež František medzi jezuitov na 36. generálnu kongregáciu jezuitov. Bola to historická udalosť, lebo prvýkrát sa zhromaždeniu prihovoril pápež – jezuita. Aký má teraz vzťah pápež k jezuitom? Prichádza medzi vás i naďalej?
Áno, bola to historická udalosť tak pre neho, ako aj pre delegátov 36. generálnej kongregácie. Prišiel síce ako pápež, ale do spoločenstva spolubratov, ktorých pozná. Pápež má k jezuitom stále srdečný vzťah.
K spolubratom prichádza naďalej, ale nie každá z jeho návštev je oficiálna. O súkromných návštevách sa nepatrí hovoriť. Vždy však ide o vzájomné bratské povzbudenie vyvierajúce zo spoločnej skúsenosti duchovných cvičení sv. Ignáca.
Obrátenie je dennodenným úsilím
Počas modlitbovej vigílie na začiatku Ignaciánskeho jubilejného roka sa pápež František videohovorom prihovoril ignaciánskej rodine. Rozprával o obrátení, spasení i putovaní zemou.
„Verím, že všetci tí, ktorí sa inšpirujú svätým Ignácom, ignaciánskou spiritualitou, budú môcť tento rok prežiť naozaj ako skúsenosť obrátenia,“ povedal na úvod pápež František. Poukázal pritom na udalosti z Pamplony spred 500 rokov a pripomenul, že obrátenie je dennodenným úsilím a iba málokedy je to vec jedného momentu. Tak ako v prípade sv. Ignáca.
„Počas svojho života staval Krista do centra. A robil to pomocou rozlišovania. Rozlišovanie nespočíva v tom, že vždy uspejeme od začiatku, ale pri navigovaní máme kompas, aby sme sa mohli vydať cestou, ktorá má veľa zákrut a kriviek, no vždy sa dáme viesť Duchom Svätým, ktorý nás privádza k stretnutiu s Pánom.“
Pri putovaní zemou stretávame podľa Svätého Otca druhých, ktorí nám pomáhajú udržiavať smer a pozývajú nás vždy k novému obráteniu. „Sú to bratia, sú to situácie. A Boh k nám hovorí aj prostredníctvom nich. Načúvajme druhým. Čítajme situácie. Aj my buďme smerovníkmi pre druhých, ako tí, čo kráčajú Božou cestou.
Obrátenie sa koná vždy v dialógu: v dialógu s Bohom, v dialógu s druhými, v dialógu so svetom.“ Na záver pápež všetkých požehnal, aby bol tento rok „inšpiráciou ísť do sveta pomáhať dušiam, vidiac všetky veci novým spôsobom v Kristovi. A tiež inšpiráciou dať si pomôcť.
Nikto sa nespasí sám: buď sa spasíme v spoločenstve, alebo sa nespasíme. Nikto druhým neukazuje cestu, jedine Ježiš nám ukázal cestu. My si pomáhame navzájom nachádzať a nasledovať túto cestu“.