Po vojne hľadali hlbšie duchovné hodnoty

Hirošima bolo mesto so silným priemyslom a vojenskými základňami. Počas druhej svetovej vojny sa dlho vyhýbalo americkým útokom, no nakoniec spolu s Nagasaki padlo za obeť výbuchom ničivých atómových bômb.

Hoci tieto útoky urýchlili koniec druhej svetovej vojny, zostávajú trpkým symbolom nešťastia civilného obyvateľstva.

MALÝ CHLAPEC, VEĽKÉ ZLO

Ticho rána 6. augusta 1945 prehlušil v Hirošime výbuch atómovej bomby Little boy (v preklade Malý chlapec). V priebehu pár sekúnd prišlo o život 70 – až 80-tisíc ľudí. Mnohí, ktorí prežili samotný výbuch, podľahli neskôr následkom ožiarenia. Odhaduje sa, že celkový počet obetí bol tak nakoniec dvojnásobný.

Dnes, po 80 rokoch, počúvame o  tejto smutnej udalosti už iba sprostredkované príbehy. Jeden z nich nám priblížil aj páter Jakub Rajčáni, SVD.

„Známy je príbeh lekára Takašiho Nagaia, rádiológa, ktorý bol tiež pri výbuchu ožiarený. Po útoku žil ešte niekoľko rokov, zomrel 1. mája 1951. Po katastrofe zvyšok života venoval štúdiu jadrovej energie a rádioaktivity. Skúmal, ako sa dá pomôcť pacientom po ožiarení.“

Nagai napísal aj niekoľko kníh so srdcervúcimi príbehmi. „V jednom z nich opisuje, ako sa po útoku vrátil domov. Celý dom zhorel. Vnútri bola jeho žena s deťmi, po ktorých nič nezostalo. Našiel len zhorené telo manželky, ktorá mala v ruke ružene            
Atómový hríb nad Hirošimou. Mesto bolo po výbuchu úplne zničené, zachoval sa však skelet miestneho výstaviska. Snímka: wikimedia commons/voľné dielo