Počítač k životu nestačí

Aké aktuálne sa javia tieto slová, keď čoraz viac nielen mladých aj v dôsledku pandémie pripútalo zrak k svojim notebookom, tabletom či smartfónom. Stala sa z nich generácia online sveta. A pritom sa tvária, že všetkému rozumejú a všetko vedia, lebo stačí len zopár klikov a je to jasné.

Moderné technológie a internet bezpochyby zasiahli do našich životov oveľa viac, ako sme si vedeli predstaviť. Tablety alebo smartfóny darované práve od rodičov pripravujú nastávajúcu produktívnu generáciu dvojsečne.

Na jednej strane je nadštandardne informačne erudovaná, avšak na strane druhej formuje sa spoločenstvo, ktoré bude mať problém (alebo ho už má) vedieť sa radovať z bežných – malých vecí života. 

 

„Virtuálny rodič“


Mnohé odborné projekty sa venujú bezpečnému používaniu internetu u detí a mládeže. Žiaľ, emočné problémy dospievajúcich nedokážu vyriešiť. A hoci sa štatisticky vykazuje závislosť od virtuálneho sveta len približne u dvoch percent populácie, u mladých je to problém.

Nedávno sa sťažoval istý starý rodič, že doma nemôžu vnuka v mladšom školskom veku odtrhnúť od tabletu. Stáva sa z neho nervózny, konfliktný a nakoniec depresívny jedinec. 

Pre „pokoj“ v rodine sa tablet stáva náhradným rodičom mnohých detí a dospievajúcich. Hoci dieťa má odpovede, často aj skreslené a nepravdivé na dosah, oveľa viac mu chýba zážitok radostného prekvapenia, ako povedal pápež.

Prežitie úžasov nad zákutiami prírody, práce a zábavy s rodičom, nad vlastnou schopnosťou byť tvorivý a užitočný pre druhých je to, čo sa kdesi vytratilo.

Bremeno tohto javu sa nachádza uprostred našich rodín. Problémy a konflikty dieťaťa sa riešia oveľa menej otvoreným dialógom. Chýba zážitok povzbudenia od rodiča, zážitok spoločne prežitej chvíle, keď nie je dôležitá informácia, ale vzájomná blízkosť.   

 

Online poznanie nie je východisko pravdy


Úlohou nás dospelých je pripraviť deti, ako čeliť obrovskému množstvu informácií, ktoré sú k dispozícii. Naučiť ich vyberať si z nich tie správne, triediť a obmedzovať prísun najmä tých nepotrebných.

A pochopiť, že online svet nie je východisko poznania pravdy, že tým je predovšetkým vlastné konanie, v ktorom sa radíme, tešíme a pomáhame si navzájom.

„To, čo chceme povedať, by malo prejsť bránou pravdy, bránou dobroty a bránou úžitku,“ naznačil staroveký Sokrates (470 – 399).

Online svet je však len bránou úžitku, chýba mu pravda a dobrota, možno by dnes dodal grécky filozof.

Pravdu a dobrotu získame zo vzťahu s Bohom a ľuďmi. Učme to deti, pokiaľ nás ešte vnímajú a tablet odložia.