Pokoj vo svete sa začína pokojom v našom srdci

V čítaní z listu sv. apoštola Pavla Títovi sa píše: „Milovaný, zjavila sa nám Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej“ (Tít 2, 11 - 14).

ŽIŤ NÁBOŽENSTVO BEZ BOHA

Myslíme si, že keď chodíme do kostola, už sme spravodliví a bezbožnosť sa nás netýka? Biblistka Monika Golianová, FMA, nás z tohto omylu vyvádza. „Niekto si môže žiť svoje náboženstvo v podstate ‚bez Boha‘, opierajúc sa iba o náboženské úkony, ktorým chýba duch. Môže žiť, akoby nikdy nemal umrieť. Takáto bezbožnosť je voči Bohu vysoko neúctivá a zbavená sily svedectva.“

Ak teda chceme získať pre Krista aj iných, najlepšou cestou je naše autentické prežívanie viery. „Teda to, že sa hlásime k Ježišovi nezávisle od výhod, ktoré nám to (ne)prináša.“

PRIŠIEL, ABY NÁS PREBUDIL

V ďalšom vianočnom biblickom čítaní sú tieto slová: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom... A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2, 1 - 14).

Spasiteľ, ktorého narodenie bolo ohlásené pastierom a ktoré bolo znamením jednoduchosti, k nám prichádza aj dnes. „Znamenie dieťaťa poukazuje na Boha, ktorý sa znižuje, aby s nami kráčal životom, zachránil nás v zložitých situáciách a daroval nám jednoduché srdce,“ hovorí sestra Monika Golianová.

Darúva sa nám v našich rôznych formách chudoby, v nedostatku lásky, ktorú si od nás sám pýta. „Prišiel, aby nás prebudil, keď sme zahľadení do seba, keď si nevšímame tie jasle alebo jaskyňu ponorenú do tmavej noci, v ktorej môže byť dieťa odkázané na našu pomoc.“

HLÁSAŤ DOBRÚ ZVESŤ

Na Vianoce by sme všetci mali byť poslami dobrej zvesti a šíriteľmi pokoja. Hovorí nám o tom aj Písmo: „Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj, posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje“ (Iz 52, 7 - 10).

Ale ako byť dobrými poslami, keď sme obklopení zlými správami? V prvom rade neuverme, že zlo je silnejšie, že má väčšiu moc. „Dobro nepoužíva silné prostriedky, silné reči, preto sa môže niekedy zdať, že prehráva. Ak sa to zdanlivo aj stane, tak len preto, aby sa neskôr ukázalo jasnejšie, čistejšie a presvedčivejšie ako zlo,“ vysvetľuje biblistka Monika Golianová.

Boží posol ide a hlása pokoj. Svojím životom a slovom zmierenia. „Sme pozvaní kráčať s dobrou zvesťou pokojným krokom, pamätajúc, že niektorí ľudia nikdy neotvoria knihu evanjelií, lebo ju nepoznajú, a tak jedinou knihou dobrej zvesti môže byť pre nich nateraz náš život.“

DEDIČI VEČNÉHO ŽIVOTA

List apoštola Pavla Títovi v jednej zo statí hovorí o dobrote nášho Boha, že nás zachránil kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme ospravedlnení jeho milosťou boli podľa nádeje dedičmi večného života (porov. Tít 3, 4 - 7).

No môžu mať nádej na večný život aj tí, ktorí stoja na čele vojnových konfliktov? „Nikto nie je vylúčený z jeho kúpeľa znovuzrodenia a záplavy milosrdenstva, iba ten, kto o to nestojí,“ vysvetľuje biblistka.

Nemáme v moci srdcia mocných, ani ich rozhodnutia. Iba tie svoje. „A tie sme pozvaní nechať zaplaviť prúdom jeho milosrdnej lásky, na ktorú sme odkázaní. Vtedy máme živú nádej na večný život. Budovanie pokoja vo svete sa začína od pokoja v našom srdci.“ Všetci sme pozvaní byť tvorcami pokoja (porov. Mt 5, 9), tým skôr politickí predstavitelia.

ABY NIK NEZAHYNUL

Vianočné biblické čítania nám ponúkajú povzbudenia do súčasných dní a prepájajú tajomstvo vtelenia s veľkonočným tajomstvom.

„Boží Syn prišiel, aby nás vykúpil. Celý jeho život má výkupnú hodnotu, aj jeho príchod na svet. Texty o príchode Božieho Syna nám zjavujú, že láska Boha voči človeku sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jediného Syna, aby nik nezahynul, kto v neho verí, ale mal život večný,“ dodáva na záver Monika Golianová, FMA.