Pomáhali po stáročia

Pomáhajú nám zvlášť v našich ťažkostiach, keďže sami si nemalými skúškami prešli a obstáli v nich. Mimoriadnej úcte sa tešili takzvaní štrnásti pomocníci v núdzi. V slovenskom národe má svoje historické miesto úcta k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, ku ktorej sa naši predkovia utiekali v problémoch a vonkajších nebezpečenstvách a ktorú prosili slovenské ženy o ochranu pred nebezpečenstvami pre svojich manželov a deti v exile. Nádherne to vyjadruje pieseň z JKS č. 396 Pozdravujeme ťa, Patrónka Slovenska, kde je zhrnutá celá úcta slovenského národa k svojej patrónke. Osobitnú kapitolu tvoria svätci, ktorých vzývali naši predkovia počas epidémií.  

Z Palerma sa úcta k svätici rozšírila po celej Európe. Považuje sa za hlavnú patrónku proti moru, ktorému podľahla veľká časť populácie. 

Najznámejšia je sv. Rozália z Palerma

Najväčšia úcta rozšírená po celej Európe bola predovšetkým úcta k sv. Rozálii. Svätica sa zjavila v roku 1624 istému lovcovi, ktorému po takmer 500 rokoch od smrti vyjavila miesto uloženia jej tela v jaskyni na vrchu v blízkosti Palerma. Dodnes sa nazýva Monte Pellegrino, teda Pútnický vrch, kde sa v nadmorskej výške 606 metrov nad morom nachádza Svätyňa sv. Rozálie. 

Svätá Rozália lovcovi prisľúbila, že ak obyvatelia Palerma prejdú slávnostne mestom s jej relikviami tri dni po sebe, mesto bude zachránené od moru. Žiadosť sv. Rozálie však nesplnili ihneď. Jej telo objavili 15. júla 1624. Na tlak ľudu, ktorý vytváral nátlak na cirkevnú hierarchiu, aby uskutočnili procesiu, dal kardinál Giannettino Doria preveriť komisii teológov a lekárov autentickosť ostatkov sv. Rozálie, ktoré na odporúčanie komisie potvrdil kardinál 22. februára 1625.

Relikvie uložil do relikviára, ktorý zo striebra a drahokamov zhotovil sicílsky majster Francesco Liccio, a až potom sa uskutočnila trojdenná procesia mestom. 
Stala sa patrónkou Palerma a dvakrát do roka sa dodnes koná v meste slávnostná „baroková“ procesia s relikviami svätej - 15. júla v deň zázračného objavenia jej tela a 4. septembra v deň liturgickej spomienky sv. Rozálie. Relikvie tradične nesie v procesii miestny kardinál. 

Z Palerma sa úcta k svätici rozšírila po celej Európe. Považuje sa za hlavnú patrónku proti moru, ktorému podľahla veľká časť populácie. 

Obľúbená i na Slovensku

Najstarší veľkolepý kostol zasvätený sv. Rozálii sa nachádza v Komárne. Postavili ho v rokoch 1839 – 1844 na mieste pôvodného kostola zasväteného rovnomennej svätici. Podobne v Andovciach (filiálka farnosti Nové Zámky) z roku 1858 a v Kyselici (okres Dunajská Streda) z roku 1898. 

V súvislosti s morovou alebo cholerovou epidémiou existuje i viacero kaplniek zasvätených sv. Rozálii. Napriek pokusom v rámci tzv. Spišského Jeruzalema vidieť v Kaplnke sv. Rozálie na Pažici pri Spišskej Kapitule–Spišskom Podhradí Herodesov palác, táto kaplnka je doposiaľ najstaršou známou morovou Kaplnkou sv. Rozálie na Slovensku, ktorú dal v roku 1666 postaviť spišský kanonik Ján Bethlenfalvay–Betlanovský ako poďakovanie za ukončenie morovej epidémie v rokoch 1662 – 1663. Každoročne sa tam konali púte k sv. Rozálii. V rokoch 1710 – 1711 však v Spišskom Podhradí vypukla najsilnejšia morová epidémia, ktorá si vyžiadala v meste smrť 1 600 ľudí. Z vďačnosti za ukončenie moru bol v roku 1726 postavený mariánsky stĺp na jednom z námestí. 

Druhou najstaršou je morová kaplnka v Bratislave–Lamači z rokov 1678 - 1682, postavená z vďačnosti za zažehnanie moru v meste. 

Ďalšia je morová Kaplnka sv. Rozálie, ktorá sa nachádza na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach. Je z roku 1715, keď postihla Slovensko najsilnejšia morová epidémia v novoveku. Procesie zo širokého okolia sa tam konali dvakrát v roku, na slávnosť Nanebovstúpenia Pána a v nedeľu - v oktáve sviatku sv. Rozálie. Farár farnosti sv. Ondreja v Košiciach Marek Ondrej, na ktorej území sa nachádza zrenovovaná Kaplnka sv. Rozálie, v septembri 2019 prvýkrát slávil s veriacimi obnovené Trojdnie sv. Rozálie, kde sa modlili za obyvateľov mesta a ochranu od chorôb. Od 10. marca 2020 slúži miestny farár v tejto kaplnke denne svätú omšu o 15.15 za odvrátenie pandémie koronavírusu COVID-19 v meste a ochranu jeho obyvateľov. Do modlitieb a prosieb za ochranu a zastavenie šírenia epidémie sú zahrnutí všetci obyvatelia Slovenska, Európy, ako aj celého sveta. 

V mnohých mestách zahynula počas rokov choroby takmer polovica obyvateľstva. V rokoch 1830 - 1831 vypukla epidémia cholery. Z tohto obdobia pochádzajú kaplnky na cintoríne v Trnave–Kopánke, v Podunajských Biskupiciach, Pezinku či v Prietržke. 

Úcta k Panne Márii pochádza z Ríma

Okrem sv. Rozálie sa často vyskytuje rímska tradícia uctievania obrazu alebo sochy Panny Márie. V Ríme sa v Bazilike Santa Maria Maggiore nachádza obraz Panny Márie nazývaný Salus populi romani, čiže Záchrana rímskeho ľudu. Tento obraz nosili v procesii pápeži v obdobiach epidémií. Pred bazilikou stojí i mariánsky stĺp, ktorý dal vztýčiť v roku 1614 pápež Pavol V.

 V západnej Európe v čase moru stavali morové stĺpy, ktorými prosili alebo ďakovali za vyslyšanie v rokoch morovej alebo cholerovej epidémie, ktoré sa periodicky v novoveku a moderných dobách opakovali na začiatku každého storočia. Začiatkom 17. a 18. storočia to bola morová epidémia, v roku 1830 epidémia cholery a začiatkom 20. storočia španielska chrípka.

Morové stĺpy na Slovensku boli zasvätené najmä Nepoškvrnenej Panne Márii (Bratislava – Rybné námestie, Nitra, Banská Bystrica, Košice, Spišské Podhradie, Spišská Nová Ves, Ľubica, Spišská Belá), ktorá má pod nohami hada (ako symbol diabla, ale aj zla v akejkoľvek podobe, teda aj chorôb), alebo Najsvätejšej Trojici, na ktorých nechýba ani sv. Rozália. Býva umiestnená predovšetkým v strede ako ležiaca panna v jaskyni s vencom z ruží a lebkou v ruke a po bokoch sú znázornení sv. Rochus a sv. Šebastián, patróni proti moru. Takéto stĺpy Najsvätejšej Trojice so sv. Rozáliou sa nachádzajú v Trnave, Kremnici, Banskej Štiavnici i Nových Zámkoch. 

Morový stĺp sv. Rozálie z roku 1745 stojí aj pred katedrálou v samotnom Palerme, ktorý zhotovil sicílsky sochár Vincenzo Vitagliano na žiadosť arcibiskupa v Palerme po ukončení morovej epidémie na príhovor sv. Rozálie. 

Sv. Rochus i Michal, archanjel

Okrem Panny Márie a sv. Rozálie sa počas epidémií ľudia často obracali k sv. Rochusovi i sv. Šebastiánovi. Počas španielskej chrípky biskup mesta Zamora vyzval ľudí na novénu – deväťdňovú pobožnosť na počesť svätého Rochusa. Hoci sa na Slovensku nenachádza žiaden kostol zasvätený tomuto svätcovi, máme viacero kaplniek. Najstaršia je v Kuchyni (1702), Smoleniciach (1715), vo Višňovom (1720), v Novom Meste nad Váhom (1721), vo Vrbovom (1828), v Prešove-Solivare (1832) a Moldave nad Bodvou (1833). 

Veľkú úctu požíval tiež sv. Michal, archanjel, zvlášť v starších dobách, v súvislosti so zázračným zjavením sv. Michala nad Anjelským hradom v Ríme v novembri 589, keď vyčíňal v meste mor. Pápež Gregor Veľký vyzval všetkých kresťanov, aby počas troch dní konali pokánie a odprosovali za svoje hriechy verejnými procesiami. Bosý, v sprievode kajúcnikov v kajúcom rúchu, s obrazom Salus populi romani kráčal v procesii od Baziliky Santa Maria Maggiore k Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Keď prechádzal cez most nad Tiberom, mal videnie sv. Michala nad Anjelským hradom, ktorý vložil svoj meč do pošvy. Sv. Gregor Veľký pochopil, že morová epidémia sa skončila. Padol na kolená a zvolal k sv. Michalovi: „Oroduj za nás u dobrotivého Boha.“ Pápež Bonifác VIII. začiatkom 14. storočia dal na Anjelskom hrade zhotoviť Kaplnku sv. Michala, archanjela, na pamiatku tejto udalosti. 

Sv. Michal, archanjel, sa zjavil tiež biskupovi Diecézy Manfredonia v Monte Sant´Angelo (Puglia, Taliansko) počas morovej epidémie v roku 1656, ktorému dal inštrukcie na odvrátenie morovej skazy, ktorá sa po naplnení priania archanjela skončila. 

Známi i menej známi ochrancovia

Medzi svätých, ktorých vzýval kresťanský ľud v dobe epidémií, patrili sv. Gerváz a Protáz, ktorých relikvie niesol v čase moru Milánom sv. Karol Boromejský po zázračnom objavení ich hrobu. Ďalej sv. Rita z Cascie, sv. Abbondius, sv. Anton, opát, či sv. Krištof, patrón nečakanej smrti. 

Menej známou je svätá sýrska mučenica z 2. storočia sv. Korona, ktorá sa v posledných časoch v spojitosti s aktuálnou pandémiou dostala do pozornosti, avšak úcta k nej na Slovensku nebola zaznamenaná. Jej úcta je rozšírená v niektorých severných častiach Talianska a je hlavnou patrónkou Diecézy Belluno-Feltre. Jej liturgická spomienka sa v miestach jej kultu slávi 14. mája. Relikvie sv. Korony na Slovensku nemáme, ale relikvia jej ramena sa nachádza v Katedrále sv. Víta v Prahe, ktorú v roku 1354 získal cisár Karol IV. 

Na Sardínii sa v týchto časoch osobitne utiekajú k sv. Efisiovi, ktorý ochránil mesto Cagliari v roku 1656 pred čiernym morom. Jeho sviatok slávia na Sardínii 1. mája. V Taliansku, zvlášť v Lombardsku, sa teraz modlia k svätcovi z rehole milosrdných bratov sv. Richardovi Pampurimu a k sv. Šarbelovi Machlúfovi, ale tiež k sv. Giuseppemu Moscatimu, nazývanému zázračný lekár.

Napokon svätých vzývajú aj ošetrovatelia chorých nakazených epidémiou. Pápež Lev XIII. v roku 1886 vyhlásil za patróna ošetrovateľov a nemocníc zakladateľa rehole milosrdných bratov sv. Jána z Boha a rehole kamiliánov sv. Kamila de Lellis. 

Veriaci sa v čase epidémie obracali nielen k svätým, ktorí vyprosili milosť odvrátenia epidémie od Boha, ale tiež k sv. Jozefovi za milosť svätej a kajúcej smrti pre nakazených epidémiou. 

Procesie i v časoch moru

V mnohých farnostiach sa konali veľké procesie ku krížom alebo k Božím mukám. Medzi tie známejšie patrí zázračný drevený kríž z Kostola sv. Marcela na Via del Corso v Ríme z konca 14. storočia, ktorý sa ako jediný zachránil pri požiari chrámu v máji 1519. Zachránil Rimanov pred silným morom v roku 1522 po tom, čo kardinál osemnásť dní prechádzal s krížom celým mestom v procesii, až kým neprešiel bránou Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, keď sa mor skončil.

Pred týmto krížom sa modlil sv. Ján Pavol II. v deň odpustenia v nedeľu 12. marca 2000 v rámci Jubilejného roka a odprosoval za chyby Katolíckej cirkvi v minulosti a odpustil krivdy, ktoré sa dostali Katolíckej cirkvi od iných. Naposledy sa pred ním modlil pápež František v piatok 27. marca 2020, keď pred Bazilikou sv. Petra prednášal odprosujúcu modlitbu za odvrátenie pandémie koronavírusu COVID-19 a mimoriadne udelil pápežské požehnanie Urbi et orbi.

Na území Slovenska je najznámejšie odvrátenie moru v Trnave po procesii s obrazom Panny Márie, ktorý dal zhotoviť pre Dóm sv. Mikuláša v Trnave (v tom čase hlavný chrám ostrihomských arcibiskupov) ostrihomský arcibiskup František Forgáč v roku 1585. Túžil mať v Trnave po svojom ukončení štúdií v Ríme obraz podobný obrazu Salus populi romani z Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Počas morovej epidémie v novembri 1710 ho však niesol už iný ostrihomský arcibiskup.

Po zložení sľubu mestskej rady sa všetko zdravé obyvateľstvo mesta zhromaždilo vo farskom Dóme sv. Mikuláša i okolo neho. Po prosebnej svätej omši vyšla z chrámu procesia, do ktorej sa zapojil všetok ľud od cirkevných hodnostárov až po deti. Milostivý obraz Panny Márie niesli na nosidlách kňazi a celé dúfajúce spoločenstvo sa modlilo litánie za neustáleho hlaholu všetkých zvonov mesta. So slovami „Te Deum laudamus – Teba, Bože, chválime“ sa mor náhle skončil.