Poriadok si treba urobiť

Ľahostajnosť a nevšímavosť k pravidlám či vhodnému usporiadaniu vecí vedia výrazne vyviesť z miery, najmä tých, ktorí majú v sebe dedične ukotvenú sporiadanosť. Získať ju do osobnostného portfólia nie je však na škodu. 

 
 

Peter Slovák 18.05.2020
Poriadok si treba urobiť

Možno ste si všimli, že mnohí rodičia a vychovávatelia vyslovujú strohé konštatovanie nad tým, aký význam prisudzujú mladí poriadku. Niektorí sú v tejto záležitosti laxní alebo - ak chcete - ľahostajní.

Nemajú potrebu mať usporiadané veci tak precízne, akoby si to predstavovali skôr narodení. Argumentujú, že inteligentný človek sa vyzná aj v neporiadku. Je to však prinajmenšom diskutabilné. Povieme si prečo.


Osvojme si ju 
 

K osobným cnostiam bezpochyby patrí sporiadanosť. Za predpokladu, že chceme niečo účelne a precízne využívať, je cit, respektíve zmysel pre poriadok, veľmi doležitým činiteľom.

No nielen materiálna či hmotná sporiadanosť je pre človeka dôležitá, ale rovnako citová, ktorú charakterizuje sebadisciplína, vyváženosť a tiež presnosť vo vonkajších prejavoch správania. Napríklad aj pri takom banálnom dodržaní časového harmonogramu.

Je evidentné, že je súčasťou dynamiky osobnosti a zároveň podkladom pre sebareguláciu. Jej osvojením sa náročné životné situácie bezpochyby dajú zvládnuť o čosi ľahšie.

Cnosť sporiadanosti sa nachádza kdesi uprostred medzi pedantnosťou, rigidnou poriadkumilovnosťou a „účelným“ neporiadkom či systémovosťou v chaose (Hlinka, Každý sa môže zmeniť, 1994).

Ako sa zdá, je to teda relatívna veličina. Napriek tomu mať všetko v logickom súlade upevňuje vnútorný pokoj. Deti by sme ju mali od útleho veku učiť. Postupne sa stane pre ne kapitálom osobného rozvoja.

Posilňuje vôľu a výdrž aj v nepriaznivom čase. Svedectvo profesora Štefana Janegu o nitrianskom kňazovi s povesťou svätosti Jozefovi Zaťkovi v knihe Ave Crux spes unica to potvrdzuje: „Keď ho koncom júna 1950 odviezli do väzenia, eštebáci prekutali celú jeho izbu. Po skriniach, v zásuvkách písacieho stola hľadali kompromitujúci materiál.

Všetky písomnosti mal uložené v obaloch podľa obsahu. Prezreli list za listom a v každom našli len to, čo bolo napísané na obale. Preto ďalej čítali len nápisy na nich.

Keď videli ten mimoriadny poriadok, jeden z nich poznamenal: ,Takého farára sme ešte nenašli!' Mysleli pritom na jeho pedantnosť. Najviac ich zarážalo, že nenašli ani jednu vetu, ktorá by dala podklad na protištátnu činnosť.“

Výsluchy, väzenie a všetku nepriazeň zvládal s pokojom a s vyrovnanosťou, pričom tým vyvádzal z miery vyšetrovateľov. Duchovná hĺbka vzťahu s Bohom a cit pre vyvážené správanie mu dodávali silu.  
 

Pomáha vnútornému pokoju
 

Poriadok vo veciach či systém uľahčuje prácu. Vycibrený zmysel pre životný rytmus pomáha zvládnuť oveľa viac a s menšou námahou. Vedel o tom aj sv. Benedikt z Nursie so svojou známou myšlienkou ora et labora. V nej sa nachádza nielen životné pravidlo, ale oveľa viac.

Miera vo využívaní materiálnych hodnôt, poriadok všedného dňa, ale tiež vnútorný život spojený s duchovnými hodnotami posilňujú človeka v každom konaní. Preto sa sporiadanosť musí chápať nielen v materiálnom zmysle.

Pre človeka je totiž oveľa podstatnejší vnútorný poriadok. V myslení, pojmoch, tvrdeniach, súdoch i úsudkoch. Mať jasno, čo je pre náš život podstatné a principiálne, čo je sekundárne a o čo nie je potrebné oprieť sa mysľou.

Niektorí ľudia to nazývajú rebríčkom hodnôt. Áno, mohli by sme to považovať za akýsi diapazón významov, o ktoré má cenu sa v živote zaujímať. Sme však svedkami, že mnohí sa radi najskôr zaoberajú malichernosťami.

Do tejto množiny patria „overené“ informácie o druhých či „excelentné“ životné príbehy jarmočných „celebrít“. Navyše nás znepokojuje materiálne i duševné imanie nášho priateľa.

A to je dosť málo na to, aby sme si zachovali duševnú spôsobilosť primerane sa vyrovnať s nepredvídanými udalosťami v našom živote. A práve k tomu je nanajvýš nápomocná životná sporiadanosť.

Regula sv. Benedikta sústreďuje akcenty rehoľného života jeho nasledovateľov. Sú rozdelené na duchovné, ale i materiálne. Pre ľudí mimo kláštora sa to zdá ako zviazanosť osobnej autonómie. No existuje sloboda bez pravidiel? Potom uvažujme o anarchii, ktorá pravidlá nemá. 

Je vhodné si uvedomiť, že každý človek má vždy možnosť voľby a sporiadanosť si vyberá dobrovoľne, pretože jej pozitívne účinky už pocítil na vlastnej koži.

Minimálne v tom, že požiadavky dňa ho už tak netlačia do kúta a dokáže si nájsť čas aj na rodinu i Boha. A to sporiadanosť zaručuje.