Povolanie k veľkonočnej mentalite

Žiť veľkonočnú mentalitu znamená stretávať sa so vzkrieseným Kristom a byť plný nádeje. Ilustračná snímka: Človek a Viera/Dorota Bužková
Ježiš žije! Nie je to len úžasná správa, ale skutočnosť, ktorá nás premieňa a volá kráčať po boku s Kristom. „Žiť veľkonočnú mentalitu znamená žiť mentalitu života – stretávať sa so vzkrieseným Kristom. Je to mentalita nádeje, v ktorej putujeme so Životom.“
SPÄŤ NA ZAČIATOK
Evanjelista Ján osobitným spôsobom poukazuje na veľkonočnú mentalitu. V poslednej kapitole píše, že učeníci sa po Ježišovom zmŕtvychvstaní vrátili domov, k svojmu pôvodnému remeslu. Podľa biblistu je to veľmi silný moment, ktorý nás učí stať sa ľuďmi Veľkej noci, no pre plné pochopenie sa treba vrátiť na začiatok evanjelia – k povolaniu učeníkov (Jn 1, 35 – 39).
„Táto udalosť sa začína časovým údajom ,v nasledujúci deň‘. Je to tretí deň od začiatku svedectva Jána Krstiteľa. Povolanie tak zapadá do tretieho dňa, číslice, ktorá v Písme nesie teologickú hodnotu premeny,“ vysvetľuje Dávid Sklarčík.
Na zvolanie Jána Krstiteľa „hľa, Baránok Boží“ apoštoli odchádzajú od Jána a začínajú nasledovať Ježiša. Pýtajú sa, kde býva, v preklade kde zotrváva. „V symbolickom čítaní tejto otázky môžeme usúdiť, že učeníci hľadajú Ježišov spôsob života, jeho zmýšľanie, podstatu toho, kým je.“ Ježiš im seba odhaľoval tri roky.