Prejdime z temnoty do svetla

Marek Vaňuš, provinciál Spoločnosti Božieho Slova a biblista, hovorí, že Jánovo evanjelium sa dotýka najmä teológie večného Slova. „Prvé riadky prológu predstavujú Božie Slovo nie ako čosi abstraktné, ale ako osobu, ktorá je prameňom života a svetla. Tie dve témy sa potom vinú celým evanjeliom.“

Život, Boží dych v každej živej bytosti, prichádza skrze Slovo. „Ježiš neskôr vyhlási: ,Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie‘ (Jn 10, 10). Svetlo zasa ponúka orientáciu v živote. ,Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života‘ (Jn 8, 12).“

Biblista však tiež poukazuje na neprijatie Božieho daru života a svetla, čo vyplýva zo slobody každého človeka, danej mu Bohom. „Je možné odmietnuť svetlo Slova. Biblický text v pôvodnom jazyku ale ponúka aj iný odtieň významu: tmy nedokážu svetlo pohltiť, zničiť. Ide o silné posolstvo nádeje, také potrebné dnes zoči-voči situáciám, keď sa zdá, že tmy majú navrch.“

DO PLNOSTI SVETLA

Biblické čítania počas Vianoc vyjadrujú hlboko symbolický prechod sveta z temnoty do plnosti svetla. Platí to aj v dnešnom svetle, keď sa nám zdá, že je to práve naopak? „Skúsim použiť prirovnanie. Ak som v izbe so zatvorenými okenicami či pod zamračenou oblohou, budem vnímať tmu, ktorá ma obklopuje, a absenciu svetla. No ak som rozumný, nepoviem v takej chvíli, že svetlo prestalo jestvovať, lebo ho nevnímam,“ vysvetľuje páter Vaňuš.

Obklopuje nás teda realita tmy, ktorú Ježišovo narodenie úplne neodstránilo. „Vianoce však zažali svetlo, ktoré nezhasne. Každoročne nám to pripomínajú i vianočné svetielka ožarujúce tmu. Prechádzať z temnoty do svetla zostáva celoživotným poslaním, odstraňovaním prekážok, ktoré bránia lúčom Božieho svetla. Do svetla vstupujeme osobným obrátením i postojom aktívnej trpezlivosti nesenej nádejou.“

POKOJ ĽUĎOM

Vo viacerých čítaniach nájdeme slová „Pokoj ľuďom dobrej vôle“. Pri Ježišovom narodení je to známe posolstvo pastierom na poli. „Iný preklad – mimochodom čoraz väčšmi preferovaný – znie: ... pokoj ľuďom, v ktorých má (Boh) zaľúbenie,“ objasňuje Marek Vaňuš a zároveň vysvetľuje, kto sú ľudia dobrej vôle. „Sú to tí, ktorí dávajú vo svojom živote priestor Božej blízkosti.“

Boží pokoj je dar, pre ktorý je potrebné sa otvoriť, prijať ho. „Stráca sa, ak chcem nasilu meniť iných a okolnosti podľa svojich predstáv. Žiaľ, práve preto pokoj chýba, preto vznikajú konflikty a vojny.“

Pokoj a nádej však môžeme vždy znovu nachádzať v Ježišových slovách. „Nielen čo sa týka vianočných biblických čítaní, ale k Božiemu slovu by sme si vždy mali vedieť nájsť cestu a čítať si ho aj osamote, aby sme sa učili z neho žiť a v jeho svetle kráčať životom.“

HĽADANIE CESTY

Traja mudrci priniesli narodenému Ježišovi zlato, kadidlo a myrhu. Biblista však upriamuje pozornosť na to, že postavy mudrcov nás chcú naučiť najmä hľadať cestu k Mesiášovi.

„Učia nás hľadať nášho Kráľa načúvaním Božiemu slovu, ktoré sa nám prihovára cez stvorený svet i cez slová Písma. Dary, ktoré evanjelium spomína, odkrývajú identitu malého Dieťaťa. Zachytáva to poeticky hymnus na sviatok Zjavenia Pána: Kadidlo sábske, zlatý dar hlásajú, že si Boh a Kráľ, kým trpká myrha hovorí, ako Syn Boží umrieť má.“

Čo by sme mu mohli priniesť dnes my? „Obdarovávanie na Vianoce zviditeľňuje, že to najväčšie, čo dostávame – Božiu blízkosť a milosť –, prichádza ako dar, nie ako výsledok zásluh. A ak chceme darovať čosi my jemu, tak to, čo od nás očakáva: prijať ho do svojho života.“

STÁLE AKTUÁLNY ODKAZ

Špecifickú krásu odkrývajú podľa biblistu Mareka Vaňuša, SVD, najmä tie slová, ktoré vyjadrujú veľkodušné sklonenie Boha k človeku. „Pre mňa osobne je to najmä text, ktorý sa stal súčasťou každodennej modlitby Anjel Pána: ,... a Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami‘ (Jn 1, 14).“

Aktuálny odkaz vníma i v úvodných slovách Listu Hebrejom: „,Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi‘ (Hebr 1, 1 - 2). Vnímam, že sa stále potrebujeme učiť počúvať Božie slovo. Objaviť kontemplatívny rozmer nášho života, ktorý nám pomôže rozpoznávať Boha prítomného v udalostiach nášho života, neraz i tam, kde si myslíme, že nás opustil,“ uzatvára páter Vaňuš.