Prísaha nedáva právo na násilie

Akékoľvek násilie je ťažký hriech, zneváženie dôstojnosti človeka, Kristovho evanjelia i sviatosti manželstva.
František Trstenský 23.02.2024
Prísaha nedáva právo na násilie

ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: PXHERE.COM

„Keď sme spolu chodili, bol to pozorný, nežný a citlivý muž. Sobáš sme mali v kostole a zdalo sa, že budeme šťastní. Potom sa to začalo meniť. Prišli deti, manžel zostával dlhšie v práci, ja som sa starala o deti. Postupne mu začalo všetko prekážať – jedlo, deti, domácnosť. Prišli vulgárne slová, alkohol, urážky, násilie...“

Táto výpoveď ženy, žiaľ, nie je na Slovensku ojedinelá. Domáce násilie sa nevyhýba ani kresťanským rodinám.

POŠLIAPANIE SVIATOSTI

Treba jasne povedať, že akékoľvek násilie – fyzické, psychické, slovné útoky, zastrašovanie a ponižovanie – je ťažký hriech. Je to zneváženie dôstojnosti človeka, Kristovho evanjelia i sviatosti manželstva.

Ak manžel ospravedlňuje násilie na manželke a deťoch poukázaním na nerozlučnosť manželstva, veľmi vážnym spôsobom pošliapal túto vznešenú sviatosť, ktorá mu nijakým spôsobom takéto právo nedáva.

Pri manželskom sľube si obaja, muž a žena, nielen jeden z nich, navzájom sľubujú, že sa budú milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Preto nejestvuje žiadne právo na násilie!

VZNEŠENOSŤ NÁUKY

Pre tých, ktorí obviňujú Katolícku cirkev, že nesie spoluzodpovednosť za násilie v rodinách, lebo neschvaľuje rozvody, použijem jednoduchý príklad. Ak stretnete neumytého človeka, neobviňujete za to výrobcu mydla. Prečítajme si pozorne cirkevné dokumenty o manželstve a rodine.

Som hrdý na Cirkev, lebo nejestvuje iná inštitúcia, ktorá by tak vznešene učila o láske medzi mužom a ženou, o ich vzájomnej úcte, o dôstojnosti ženy a matky, ako práve Katolícka cirkev. Niektorí sa pýtajú, čo urobila Cirkev, aby domáce násilie zamedzila. Naša odpoveď je množstvo kurzov predmanželskej prípravy, práca s  birmovancami a  mládežou, vyučovanie náboženstva, kde sa preberajú aj tieto témy.

Na Slovensku sa viaceré katolícke organizácie venujú pomoci týraným matkám a deťom a matkám v núdzi. V minulosti im bol viackrát odmietnutý finančný príspevok zo strany štátu alebo Európskej únie, lebo zastávajú model rodiny: otec – matka, a nie ako to niektoré skupiny vehementne presadzujú rodič 1 – rodič 2.

VÝZVA NA POKÁNIE

Obraciam sa osobitne na manželov a otcov, keďže drvivá väčšina násilia sa deje zo strany muža, aby prijali výzvu, ktorú nachádzame v poslednej knihe Svätého písma, v Jánovej Apokalypse, kde sa píše: „Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv“ (Zjv 2, 4 – 5).

Ak sa to týka niektorého muža, ako prvý krok nech prosí o odpustenie svoju manželku a deti, nech koná pokánie a  už sa nikdy na cestu násilia nevráti.

Apoštol Pavol povzbudzuje: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5, 25). To je najistejší spôsob, že muži kráčajú po správnej ceste.

JASNÝ POSTOJ

Obraciam sa na rodinných členov. Ak je to ich syn, brat, priateľ, ktorý sa dopúšťa tohto vážneho hriechu, nech mu nenadŕžajú stranu, nech nemlčia, neobviňujú manželku z klamstva, nezľahčujú situáciu, lebo tým preberajú na seba spoluvinu za nešťastie detí, ktoré ich môže poznačiť na celý život.

Pripomínam, že nielen obete násilia, ale ešte viac samotní agresori potrebujú pomoc. Neraz aj odbornú pomoc lekára, jasný postoj a pomoc príbuzných a určite aj kňaza predovšetkým vo sviatosti zmierenia a v duchovnom vedení.

Povzbudzujem mladých chlapcov, dospievajúcich mužov, aby nepreberali vzory, ktoré v našej spoločnosti šíria kultúru násilia.