S Bohom objavíme hodnotu každej situácie

Napriek prežitej udalosti, nech by bola akokoľvek vážna, život pokračuje. Mnohí odborníci hovoria, že po nej by u človeka malo dôjsť k posttraumatickému rozvoju. 
 

Príležitosť povyrásť
 

Čo to vlastne znamená, nám objasnila Lívia Johanová, psychologička z centra matky Margity v Bratisleve–Trnávke: „Posttraumatický rast alebo rozvoj chápeme ako pozitívnu zmenu v dôsledku boja s veľkou životnou krízou alebo traumatizujúcou udalosťou. 

Nádejou je, že aj napriek nepriaznivým životným okolnostiam, v ktorých človek vyrastal alebo ktoré zažil, sa môže naučiť väčšej odolnosti a jeho osobnosť tak môže povyrásť.“

Ako dáva traumatizujúca udalosť aj takúto perspektívu, ozrejmuje odborníčka: „Ak sa naučíme spracovať svoje traumy a prijať svoju minulosť, najlepšie v rukách odborníka, stane sa to, že naša osobnosť dozreje a človek rozvíja svoje čnosti – je vyrovnanejší, trpezlivejší, empatickejší a citlivejší voči ostatným, dokáže nájsť pomáhajúce zdroje pre svoj život aj v tom ťažkom, čo zažil, veľa sa z toho naučiť a stane sa do budúcnosti odolnejším – napríklad sa naučí, ako brániť seba a svoje práva, už nedovolí, aby mu niekto ublížil.

To, že budú veci iné, nemusí byť samo osebe niečo negatívne; môžeme sa rozhodnúť, ako budeme žiť svoj život ďalej a ako sa postavíme k ťažkostiam, ktoré sme zažili. Ak do života človeka vstúpi napríklad vážne ochorenie, človek si môže usporiadať veci a hodnoty a zistiť, čo je skutočne dôležité. Keď nám zomrie niekto blízky, môžeme sa naučiť, aké sú vzťahy pominuteľné a investovať do nich viac času a energie, alebo môžeme žiť bezprostrednejšie – dopriať si v živote veci, ktoré nám robia radosť.“

Nezabúdajme
 

Pre veriacich akcentuje ešte jeden upokojujúci a liečebný moment, o ktorom nám hovorí páter Tomáš Špidlík, SJ, v knihe Pramene svetla (SSV, 2000), keď pripomína slová sv. Jána Zlatoústeho, že hodnotu veci nemôžeme odhadnúť, kým nevidíme jej koniec, ku ktorému vedie.

„Preto vraví tento carihradský biskup s akýmsi ľahkomyselným mávnutím ruky o všetkom, čo ľudia pokladajú za veľké nešťastia – smrť v rodine, strata majetku, choroba, zemetrasenie, vojny. To všetko nás má nakoniec viesť k dobrému, k tomu, aby sme hľadali útočisko u Boha. Zlé v pravom zmysle slova je iba to, čo od Boha odvádza; to je hriech. Preto máme byť ochotní stratiť radšej všetko, len aby sme zachránili dušu od zla.“