Šestnásty jún patrí biskupovi a mučeníkovi

Zápisky o živote sv. Neita sú veľmi skromné. Žil približne v 3. storočí a už ako mladého ho povýšili na dôstojníka. Mladý však aj zomrel – začiatkom 4. storočia počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána v Ríme spolu s viacerými kresťanmi.

Sťali mu hlavu, keď mal približne 25 rokov, ako napovedajú jeho ostatky. Tie sa od roku 1836 nachádzajú v kaplnke bočnej lode v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Na žiadosť rožňavského biskupa Jána Scitovského ich mestu daroval pápež Gregor XVI. Dovtedy bol svätý mučeník pochovaný v Kalixtových katakombách v Ríme. Tam sa v roku 1819 našiel jeho hrob a od toho roku sa aj uctieva. 

Medzi atribúty, s ktorými sa na maľbách zobrazuje, patrí vavrínový veniec, meč, ampulka s krvou či dôstojnícke oblečenie. 

Biskupom proti svojej vôli

Druhý svätec z dnešnej liturgickej dvojice mužov pochádzal z Nemecka. Narodil sa v roku 1010 a pochádzal zo saskej šľachtickej rodiny. Sv. Benon sa stal opátom v Hildesheime, neskôr okolo roku 1066 ho zvolili za biskupa v Meissene.

Biskupom však byť nechcel a jeho úloha nebola ľahká. V diecéze neďaleko Drážďan žili prevažne pohanskí Slovania. Borili chrámy, vyháňali kresťanov a duchovných kameňovali. Biskupova služba však bola zo začiatku požehnaná. Svoje ovečky si získaval dobrotou a láskavým slovom. Naučil sa ich reč, podporoval chudobných, pokresťančil pohanov a opäť staval kostoly.

V roku 1075 sa strhla vojna medzi kráľom Henrichom IV. a saskými šľachticmi. Biskup Benon sa do politiky nemiešal, rovnako ani do boja, čo sa panovníkovi nepáčilo. Dal ho uväzniť a vyplienil celé biskupstvo, čím poškodil celé biskupovo úsilie. Neskôr sa však do úradu vrátil a v službe pokresťančovania Slovanov pokračoval, preto ho nazvali apoštolom Slovanov.

Svoju diecézu spravoval 40 rokov, a keď mal 96 rokov, odovzdal svoju dušu Pánovi – 16. júna 1106.